Každá z firiem prichádza kvôli hospodárskej kriminalite priemerne o takmer šesťdesiat miliónov korún. Vyplýva to z prieskumu, ktorý medzi 5 400 spoločnosťami na celom svete urobila spoločnosť PricewaterhouseCoopers. Po prvý raz sa prieskum robil aj na Slovensku. Naše firmy však priznali podstatne nižšie straty - len približne na úrovni troch miliónov korún, čo je asi pätnásťkrát menej ako v susednej Českej republike. Autori prieskumu, ktorý sa vzťahoval na obdobie posledných dvoch rokov, pritom nevidia dôvod na taký zásadný rozdiel. "Ukazuje to, že možno veľké prípady hospodárskej kriminality zostávajú skryté," myslí si šéf oddelenia vyšetrovacích a forenzných služieb PwC Slovensko Ján Vylita. Polovica zo 78 opýtaných slovenských firiem pripustila aj nepriame škody - podvody poškodili ich značku, negatívne ovplyvnili morálku zamestnancov, alebo pokazili vzťahy s inými firmami.
O úspešných je záujem
S hospodárskou kriminalitou sa podľa prieskumu stretlo 32 percent slovenských firiem. Autori prieskumu však pripúšťajú, že skutočné čísla môžu byť podstatne vyššie. "Úspešné firmy sú častým objektom záujmu, či už konkurentov - slušne povedané, alebo organizovaných zločineckých skupín, ktorých snahou je ovládnutie takýchto spoločností, získanie finančných prostriedkov alebo likvidácia práve z dôvodu zbavenia sa konkurencie," pripustil Marek Lukáčik z podnikateľského Klubu 500.
Podľa šéfa Úradu boja proti korupcii Tibora Gašpara spomínanými skúsenosťami firiem vo vzťahu k štátu to mohli byť predovšetkým korupcia, napríklad na úradoch samosprávnych či štátnych orgánov, kde musia vybavovať rôzne povolenia alebo žiadosti, medzi firmami navzájom podvody a vo vzťahu k vlastným zamestnancom sprenevery. PwC sa v prieskume obracala na vrcholových manažérov. "Zrejme sa prieskum netýkal aj trestnej činnosti niektorých podnikateľských subjektov, najmä na úseku daní a iných odvodov štátu," upozornil Gašpar.
Pochybnosti pri zákazkách
Najčastejšími prípadmi kriminality vo firmách býva podľa prieskumov sprenevera, ktorej sa dopúšťajú väčšinou dočasné pracovné sily. Podnikatelia samotní majú však najväčší problém s korupciou. Až 36 percent firiem je podľa prieskumu presvedčených, že prišli o šancu získať zákazky, pretože ich konkurent zrejme podplácal. Podozreniu z takýchto praktík môže podľa Lukáčika zabrániť jedine transparentnosť, napríklad pri verejnom obstarávaní. "Pochybnosti pri tendroch na štátne zákazky môže vyvrátiť jedine vyhlásenie verejného tendra s verejným vyhodnocovaním najlepšej ponuky, a nie priame zadania, s ktorými sa stretávame pri všetkých doterajších vládach." Zaujímavosťou prieskumu sú aj čísla týkajúce sa korupcie. Až 22 percent firiem totiž uviedlo, že boli požiadané o úplatok, s korupciou sa však mali stretnúť len v 13 percentách prípadov. Podľa Vylitu to môže znamenať, že požiadanie o úplatok firmy zrejme nevnímali ako trestný čin.
Príležitosť robí zlodeja
Zaujímavý je aj postup firiem pri odhalení trestnej činnosti. Na políciu sa totiž v takýchto prípadoch obrátili len v polovici prípadov. V 13 percentách nepodnikli firmy vôbec žiadne kroky. Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Roberta Kičinu to môže mať dve príčiny. "Ťažké dokazovanie takýchto trestných činov a neistý výsledok sporu, a aj pomalé slovenské súdy. Spory trvajú roky, čo viaže prostriedky a kapacity." Hovorca policajného prezídia Martin Korch zdôraznil, že polícia sa nevenuje len trestným oznámeniam, ktoré sú podávané firmami pri podozrení na trestnú činnosť. "Pracujeme aj s informáciami, ktoré získame našou činnosťou." Ako dodal, hospodárska a ekonomická kriminalita sú vysoko latentné a sofistikované druhy trestnej činnosti. "Veľakrát však k takejto trestnej činnosti dochádza nedokonalým systémom vnútornej kontroly jednotlivých firiem v duchu hesla, príležitosť robí zlodeja."
Podľa prieskumu sa firmy hospodárskej kriminality neboja. Až 86 percent si totiž myslí, že nie je pravdepodobné, že sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov stanú jej obeťou. "Ja by som im to úprimne prial, avšak viac než tretina prípadov bola odhalená len náhodne a ich počet je výrazne pod celosvetovým priemerom," upozorňuje Vylita. Táto sebadôvera teda podľa neho pravdepodobne nie je reálna.
Prototyp páchateľa
Na Slovensku je typickým páchateľom podľa prieskumu vysokoškolsky vzdelaný muž, ktorý vo firme pracuje menej ako dva roky. Podľa bývalého šéfa vyšetrovateľov Jaroslava Ivora oveľa vážnejšie škody však spôsobujú páchatelia sofistikovanejšej kriminality zo stredného a vyššieho manažmentu. "Zasahujú do softvéru firmy, odcudzia myšlienku, softvér, autorské právo, licenciu, ktorú neskôr speňažia." Zatiaľ čo u nás bolo podľa prieskumu z vrcholového manažmentu len 27 percent páchateľov, priemer strednej a východnej Európy je to o 11 percent viac.
Veľa podvodov zostáva neodhalených
Podľa vášho prieskumu sa na Slovensku stala obeťou hospodárskej kriminality len tretina firiem, čo je takmer o polovicu menej než v susednej Českej republike. Aké sú príčiny tohto rozdielu?
– Dôvody môžu byť dva: na Slovensku sa tento prieskum robil po prvý raz, a keď porovnáme prvý rok v ČR a na Slovensku, vidíme, že počet priznaných prípadov je pomerne podobný. Môže tam hrať istú rolu neochota spoločností priznať prípady hospodárskej kriminality. Množstvo ďalších výsledkov nášho prieskumu ukazuje, že aj na Slovensku zostáva veľké množstvo podvodov neodhalených.
O peniaze prichádza aj štát
Hospodárskou kriminalitou neprichádzajú o peniaze iba firmy, ale aj štát. Sivá ekonomika ho oberá približne o pätinu príjmov. „Výsledok poukazuje na to, že pri každej korune, ktorá smeruje do rozpočtov verejných financií, štát prichádza o 22 halierov. Tie sa stratia v sivej ekonomike,“ hovorí výkonný riaditeľ podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina.
Tretina firiem sa stala obeťou podvodu
Seriál megaprocesov s nebankármi pokračuje, tentoraz sa postaví pred Špeciálny súd jeden z ďalších dôležitých aktérov tejto éry. Svoje sľuby o rozprávkových výnosoch (40-percentnom úroku), keď vyše 600 ľudí prišlo takmer o 440 miliónov korún, bude musieť vysvetliť bývalý šéf spoločnosti Sun Jozef Šikrha. Podľa obžaloby, ktorá sa dostala na súd práve včera, sa Šikrha dopustil podvodu – samotný nebankár ešte pred dvoma rokmi tvrdil, že časť ľudí odškodnil a iným chcel peniaze vrátiť cez nové projekty.