Banskobystrický kraj je rozlohou najväčší a počtom obyvateľov na štvorcový kilometer najmenej husto osídlený kraj Slovenska. V 13 okresoch, v ktorých je 24 miest a 516 obcí, žije viac ako 657-tisíc obyvateľov.

Doprava
Dopravný systém kraja nezodpovedá požiadavkám jeho ekonomiky. Zaostáva najmä vo vybavenosti modernou cestnou infraštruktúrou.
Cestný systém tvorí celkovo 3 144 km ciest, z ktorých 574 km sú cesty prvej triedy. Banskobystrickým krajom prechádzajú dva významné cestné ťahy. Severojužný, v rámci Európskej cestnej siete klasifikovaný ako E 77, a západovýchodný klasifikovaný ako E 571.
V súčasnosti štát investuje do budovania rýchlostnej komunikácie R1 na trase E 77.
V kraji je letisko v Sliači, ktoré sa využíva na nepravidelné a obchodné lety. Dve hlavné železničné trate spájajúce juh Slovenska so severom a západ s východom križujú kraj. Tieto sú integrované do rozsiahlej siete regionálnych tratí.

Ekonomika a priemysel
Priemysel je v regióne rozložený nerovnomerne. Dosahuje vysokú koncentráciu na severe kraja, kde sídlia najproduktívnejšie odvetvia ekonomiky - hutnícky, strojársky, automobilový, drevársky, farmaceutický a polygrafický priemysel.
V južnej časti má základňu potravinársky priemysel a ostatné odvetvia komplementárne k poľnohospodárstvu.
Najmä vďaka dlhej baníckej histórii kraja je dominujúcim odvetvím priemyslu v regióne hutníctvo. Reprezentujú ho najväčšie spoločnosti v kraji. Výroba kovov sa podieľa na objeme celkového priemyselného exportu kraja podielom 40 percent. Ďalšími významnými sektormi sú drevársky, strojársky, chemický, farmaceutický a potravinársky priemysel. Krajské mesto Banská Bystrica sa orientuje najmä na rozvoj služieb a obchodu.

Ostatné odvetvia
Hospodárska štruktúra kraja je podmienená jeho geografickými pomermi. Hornatá severná časť bola vždy strediskom ťažby nerastov a priemyselnej výroby, kým na juhu prevažoval poľnohospodársky charakter ekonomiky.
Poľnohospodárska pôda strednej kvality tvorí 44 percent celej rozlohy kraja. Využíva sa na pestovanie obilnín a kukurice. Lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú v severnej oblasti, sú základňou pre chov dobytka. Región sa v celoslovenskom rámci vyznačuje aj najväčšou plochou pokrytou lesmi, ktoré tvoria až 49 percent rozlohy kraja.
Banskobystrický kraj má takmer 300 ložísk nerastných surovín, z nich je najviac, vyše 100 ložísk stavebného kameňa, ďalej sú to ložiská tehliarskych surovín, štrkopieskov a kremenca. Kameň sa vyskytuje najmä na severe, tehliarske suroviny v Poltárskom okrese, štrkopiesky v južných okresoch a kremenec v okrese Žiar nad Hronom.
Región má dlhú tradíciu v oblasti baníctva. Ložiská rôznych nerastov, najmä v Kremnici a Banskej Štiavnici, boli využívané už od 13. storočia. V súčasnosti sú tunajšie ťažobné aktivity v útlme a centrum ťažby sa presúva do oblastí s výskytom nekovových hornín. Významné ložiská silikátov sa nachádzajú v silikátovej zóne pri Lučenci s výskytom nerudných keramických a žiaruvzdorných a rôznych prídavných surovín na výrobu keramických materiálov, kameniny, póroviny a skla, a tiež v okolí Revúcej, kde sa ťaží a spracúva magnezitová ruda.

Investície
Významný prílev priamych zahraničných investícií do Banskobystrického kraja bol zaznamenaný v roku 2001 a následne v roku 2006 dosiahol úroveň 12,5 miliardy Sk (415 miliónov eur), čo predstavuje 2,6 percenta v rámci Slovenska.
Zdroj: SARIO