Výhody študenta sa vyplatia až natoľko, že niektorí sa snažia udržať si štatút študenta čo najdlhšie. Nastavenie systému využil vo svoj prospech aj bývalý študent Technickej univerzity Eduard. "Bol som v poslednom ročníku a nechcel som sa vzdať študentských výhod.
Šetrenie s indexom
Preto som si podal prihlášku na pokračovanie v magisterskom štúdiu, do štvrtého ročníka." Status študenta mu ostal aj po prvom semestri, hoci sa v škole ukázal iba raz, a to pri vybavovaní študentského preukazu. "Teraz mi prišiel papier zo školy, že ma vyhadzujú, lebo som nesplnil potrebné podmienky." Lacnejší život študenta si Eduard užíval namiesto predpokladaného pol roka až rok. "Ušetril som tým asi päťtisíc korún. Najviac na mesačníkoch hromadnej dopravy, na lyžiarskych lístkoch alebo na vstupnom na plaváreň."
Experti na zľavy
Keďže prijímacie skúšky na niektoré vysoké školy prakticky neexistujú, takýchto "expertov" je veľa. Nečudo -- úspory sa môžu vyšplhať až do desaťtisícov. V porovnaní s výdavkami bežného zamestnaného človeka môže študent ušetriť na strave, ubytovaní, cestovaní aj pri voľnočasových aktivitách. Univerzita zvyčajne zistí, že študent do školy v skutočnosti nechodí asi po piatich mesiacoch, väčšinou na konci zimného semestra. Za tento čas dokáže podľa našich hrubých výpočtov študent v Bratislave ušetriť takmer 30-tisíc korún.
Mesačne tritisíc korún za stravu, dvetisíc za ubytovanie, viac ako päťsto korún za cestovanie a dve stovky na výdavkoch na kultúru a zábavu. Hoci štúdium nad štandardnú dĺžku si školy začínajú podľa nových pravidiel spoplatňovať, poplatky sa zatiaľ pohybujú vo výške do desaťtisíc korún za semester. Študentovi sa teda predĺženie štúdia vyplatí.