Slováci a vojnový štát. Štát, v ktorom síce bolo počas vojny dostatok potravín, ale zomierali ľudia, nevedia Slováci dodnes definitívne odsúdiť. Až tretina ho aj po sedemdesiatich rokoch vníma pozitívne.
Krutý, totalitný štát, ktorý poslal tisíce vlastných občanov na smrť alebo zriadenie chrániace pred pohltením fašistickým Nemeckom zabezpečujúce dostatok potravín v čase vojny. Rôzne pohľady na prvý slovenský štát z rokov 1939 až 1945 u nás naďalej rozdeľujú ľudí na zástancov alebo odporcov vtedajšieho režimu. Dodnes Slováci túto dilemu nedoriešili. Exkluzívny prieskum agentúry Focus pre HN ukázal, že zhruba rovnaká časť - jedna tretina - hodnotí štát z čias prezidenta Jozefa Tisa pozitívne a rovnaká časť negatívne. Zvyšná tretina nevedela pôsobenie prvého slovenského štátu vyhodnotiť vôbec.
Posolstvo kolovalo
Ani po sedemdesiatich rokoch od vzniku tohto štátu, ktorého výročie si pripomíname dnes, ľudia nedokážu jednoznačne odsúdiť režim, ktorý podľa viacerých historikov zanechal skôr čiernu pečať na našich moderných dejinách. "Z výsledkov prieskumu vyplýva, že vojnový slovenský štát je jedna z historických tém, ktorá naďalej rozdeľuje našu spoločnosť. Nie je na ňu žiaden väčšinový názor,“ komentuje riaditeľ agentúry Focus Ivan Dianiška.
Vysvetľuje, že táto situácia vznikla preto, lebo z generácie na generáciu sa v slovenských rodinách odovzdávalo kladné aj záporné posolstvo. "Dodnes si ľudia nevedia jednoznačne utvoriť svoj názor.“ Problém podľa neho je v tom, že pre niektorých to bol prvý štát Slovákov a vnímajú ho ako záchranu pred vtedajším pohltením Maďarskom, prípadne Nemeckom, no druhá polovica ho zas hodnotí ako nedemokratický, totalitný režim, ktorý kolaboroval s fašizmom a organizoval deportácie tisícov vlastných ľudí do koncentračných táborov.
Ľuďom pomáha "skôr“
Dianiška upozorňuje na istú benevolenciu ľudí voči tomu štátu - tých, ktorí ho jednoznačne nazývajú fašistický, a hodnotia ho veľmi záporne, je málo, iba sedem percent ľudí. "A veľmi kladne ho hodnotí iba šesť percent, čo tiež rezonuje v prípade príliš malej časti obyvateľstva. Až polovica ľudí ho hodnotí skôr kladne alebo skôr záporne, takže to slovíčko skôr im pomáha, aby nemuseli povedať vyhranený jednoznačný názor.“
Kladne sa o Tisovom štáte vyjadrili najmä starší ľudia, dôchodcovia, mladí ľudia a študenti k tejto veci nevedeli zväčša zaujať žiaden postoj. Pozitívne vnímanie prvého štátu Slovákov najčastejšie rezonovalo medzi potenciálnymi voličmi strany Vladimíra Mečiara (ĽS-HZDS) a sympatizantmi kresťanských demokratov Pavla Hrušovského. Dianiška si zhodné názory v týchto skupinách voličov vysvetľuje tým, že oba tábory patria skôr ku staršej vekovej kategórii, pričom pri oboch je tiež dosť silno rozvinutý katolicizmus. "Voliči týchto strán pochádzajú predovšetkým z prostredí, kde bola veľmi silná Hlinkova ľudová strana.“
KDH svojich chápe
Podpredseda ľudovcov Milan Urbáni si však nevie vysvetliť kladné názory ich voličov na vojnový štát. "Žiaden normálny človek nemôže toto obdobie vnímať pozitívne.“ Vysvetľuje, že on osobne odsudzuje prejavy fašizmu a nacizmu daného zriadenia. Naopak, predsedníčka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová názory ich voličov chápe. "Je to reálna vzorka ľudí, ktorí toto obdobie prežili buď osobne alebo ho poznajú z rozprávania. Sú to všetko ľudia veriaci, ktorí vedia, že toto obdobie prinieslo veľa dobrého vzhľadom na hospodársku situáciu a krízu, no robili sa aj negatívne kroky, ktoré sa robili z nevedomosti.“ Tvrdí, že sama sa na niektoré časti histórie pozerá pozitívne, keď napríklad jej starí rodičia rozprávali, ako zachraňovali židovské rodiny. Sabolová však pripomína, že táto téma by ešte potrebovala širšiu diskusiu, lebo negatíva aj pozitíva prvého slovenského štátu nie sú dodnes objektívne vyhodnotené.
Najviac odporcov Tisovho režimu sa pritom našlo medzi respondentmi maďarskej národnosti a voličmi SMK. Podpredseda SMK Miklós Duray si to vysvetľuje tým, že na ľuďoch muselo toto obdobie zanechať najmä negatívne posolstvo. "V rámci strany sme neviedli v tomto smere žiadnu diskusiu, takže nepoznám názory našich voličov.“
| Prečítajte si aj: |
| Názor na vojnový štát vždy rozdeľoval slovenské rodiny Rozhovor. Riaditeľ agentúry Focus Ivan Dianiška o tom, ako vnímajú ľudia kontroverznú časť našich dejín, pre Hospodárske noviny: Pohľady ľudí ovplyvňuje aj nejednoznačné hodnotenie obdobia Slovenského štátu, tvrdí sociológ Dianiška.Názory na vojnový slovenských štát sú u nás rovnomerne rozdelené medzi kladné aj záporné. Čím je to podmienené? U ľudí, ktorí ohľadne slovenského štát zmýšľajú kladne, sú tie motívy rôznorodé. Pre nich to bol prvý štát Slovákov v moderných dejinách, keď sa Slováci mohli prvýkrát postaviť na vlastné nohy. Niektorí tento štát vnímajú ako záchranu pred vtedajším pohltením Maďarskom, prípadne Nemeckom, takzvanú dobovú záchranu. Ide tiež až o motívy vyslovene ekonomické, keď sa dá symbolicky povedať, že v časoch vojny a biedy bolo na Slovensku dostať banány. A na druhej strane stoja hodnotenia tohto štátu ako nedemokratického, krutého, totalitného režimu, ktorý vyhnal Čechov zo svojho územia, ktorý kolaboroval s fašizmom a ktorý organizoval deportácie tisícov vlastných ľudí, ktorí potom skončili v koncentračných táboroch. Dá sa povedať, že táto téma dosť rezonovala v slovenských rodinách a rozdeľovala ich tak, že sa vlastne odovzdávalo to záporné alebo kladné posolstvo z generácie na generáciu a dodnes si nevedia jednoznačne utvoriť svoj názor. Celý článok >> |