Takmer 41 percent potenciálnych voličov by volilo stranu Smer-SD, ak by sa voľby do NR SR konali v týchto dňoch. Uviedol to dnes vo svojej správe Ústav pre výskum verejnej mienky, ktorý v dňoch 1. až 8. októbra uskutočnil sociologický prieskum mapujúci volebné preferencie politických strán na Slovensku.
Strana Smer-SD sa po mesačnej prestávke opäť dostala nad 40- percentnú hladinu podpory verejnosti. Vzostup o viac ako dva percentuálne body zaznamenala SDKÚDS. Podľa prieskumu by ju volilo 14,5 percenta. Treťou najpreferovanejšou stranou zostala ĽSHZDS. Volilo by ju 11,9 percenta respondentov. SNS zaznamenala mierny pokles svojich preferencií, momentálne by ju v prípadných parlamentných voľbách podporilo 11,4 percenta voličov. Necelá desatina voličov - 9,8 percenta respondentov - by odovzdala hlas KDH. Menej voličov než pred mesiacom by bolo ochotných dať hlas aj SMK - podporilo by ju 7,2 percenta občanov. Iba 2,3 percenta by hlasovalo za KSS. Menej ako 1 percento opýtaných by zvolilo strany HZD, SF a ANO.
Prívrženci strany Smer-SD sú najmä medzi mladými vo veku 18 až 24 rokov (56 percent), kvalifikovanými robotníkmi, nezamestnanými (po 48 percent) a oslovenými z miest s počtom obyvateľov nad 100-tisíc (46 percent). Okrem Trenčianskeho kraja, kde bolo aktuálne nižšie zastúpenie sympatizantov (32 percent), sa v ostatných krajoch podpora pre Smer-SD pohybovala okolo celoslovenského priemeru.
Oproti celoslovenskému priemeru by v októbri SDKÚDS častejšie volili 30- až 39-roční (24 percent), vysokoškolsky vzdelaní (27 percent), podnikatelia (25 percent), respondenti z miest s počtom obyvateľov od 50- do 100-tisíc (22 percent). Najväčšiu skupinu voličov KDH by tvorili občania vo veku 60 a viac rokov (16 percent) a respondenti bývajúci Prešovskom kraji (14 percent).
Strana Smer-SD by mala v NR SR 64 mandátov, SDKÚDS 23, ĽSHZDS 19, SNS 18, KDH 15 a SMK 11 mandátov.
Volebné preferencie jednotlivých politických subjektov sú vypočítané z odpovedí 67,8 percenta potenciálnych voličov, ktorí sa vedeli rozhodnúť pre niektorý z uvedených politických subjektov. Volieb by sa podľa výsledkov prieskumu nezúčastnilo 19,3 percenta opýtaných a 12,9 percenta respondentov by si nevedelo vybrať niektorú zo strán.
Medzi tými, ktorí sa nevedeli rozhodnúť pre žiadny politický subjekt, boli hlavne 18- až 24-roční (18 percent) a ostatní ekonomicky neaktívni (25 percent).
Ak by sa voľby do NR SR konali už v októbri, vo zvýšenej miere by sa ich nezúčastnili respondenti vo veku od 18 do 24 rokov (26 percent), opýtaní s najnižším vzdelaním (25 percent), nezamestnaní (38 percent), ostatní ekonomicky neaktívni (26 percent) a obyvatelia žijúci v Trnavskom kraji (31 percent).
Výskumu sa zúčastnilo 1085 respondentov vo veku 18 a viac rokov. Vzorka pritom odpovedala štruktúre dospelej populácie SR z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkostných skupín obcí a krajov.