Priemyselná výroba má v Košickom kraji svoje tradície, pričom rozhodujúce zastúpenie priemyselnej výroby v minulosti, ako aj v súčasnosti, je priamo v meste Košice.

Výroba kovov
Najvýznamnejším priemyselným odvetvím v kraji z hľadiska objemu výroby i počtu pracovníkov je výroba kovov v U.S. Steel Košice, s. r. o. (plechy, oceľové rúry, radiátory a iné), v okrese Košice II. Na výrobu plechov nenadväzuje finálna výroba, plechy sa dodávajú v rámci uzavretých subdodávateľských alebo odberateľsko-dodávateľských vzťahov ďalším spracovateľom. Benefity sa dosahujú najmä v dôsledku dovozu surovín z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, v súčasnosti z Ukrajiny. Na tento účel a zníženie prepravných nákladov bola vybudovaná aj širokorozchodná trať z Ukrajiny priamo do hutníckeho kombinátu v Košiciach.

Strojárstvo
Ďalším pomerne rozvinutým odvetvím v kraji je strojárstvo, ktoré má väčšie alebo menšie zastúpenie takmer v každom okrese Košického kraja. Strojársky priemysel je reprezentovaný najmä podnikmi: VSS Košice, a. s., kde štruktúru výroby tvoria cisternové automobily, autodomiešavače betónu, účelové vozidlá, chemické aparáty, tvárniace stroje, prevodové zariadenia, metalurgické výrobky. Bola zavedená výroba prepravníkov pohonných látok a vody na báze nerezu, ktorá patrí medzi najmodernejšie v strednej Európe. Casspos, a. s., Michalovce, Kovostroj, s. r. o., Dobšiná, výroba oceľových zvitkov do pásov, Embraco Slovakia, s. r. o., v Spišskej Novej Vsi vyrába hermetické kompresory pre chladiace a klimatizačné zariadenia, BMZ, a. s., Spišská Nová Ves, výrobca stavebných a banských strojov, Vagónka, a. s., Trebišov výroba kontajnerov, železničných vozňov a ďalšie.
Podnikateľské subjekty spolupracujú v rámci subdodávateľských alebo odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Benefity v rámci odvetvia sa dosahovali v dôsledku dostatku vzdelanej pracovnej sily s technickým vzdelaním (v Košiciach má sídlo Technická univerzita s fakultami technického zamerania) a ústavov Slovenskej akadémie vied, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie na uplatnenie nových technológií v praxi.

Elektrotechnický priemysel
Odvetvie elektronického priemyslu v Košickom kraji je zastúpené hlavne výrobou elektrických strojov a prístrojov, ktoré vyrábajú firmy BSH Drives and Pumps, s. r. o., Michalovce. Ide o výrobu elektromotorov do automatických práčok, umývačiek riadu, do sušičiek a na výrobu autokabeláže a autopríslušenstva.
Výrobu a vývoj elektrotechnických prístrojov vysokého a nízkeho napätia zabezpečuje akciová spoločnosť SEZ Krompachy a Panasonic AVC Networks Slovakia Krompachy výrobu a montáž výrobkov a zariadení spotrebnej elektroniky.

Nerastné suroviny
Ťažobný priemysel v kraji sa viaže na miesto výskytu nerastných surovín. V prevažnej miere ide o ťažbu nerudných surovín v rámci odvetvia stavebných látok -- štrkopieskov, dolomitov, vápenca, kaolínu, živcov, tehliarskych a keramických ílov, sideritu a iných surovín. Spracovateľské firmy sú zväčša lokalizované v blízkosti výskytu surovín z dôvodu úspory nákladov na prepravu surovín.
Významný je chemický priemysel. Chemko, a. s., Strážske s výrobou základných výrobkov anorganickej a organickej chémie, prísad do polymérov, formaldehydu a výroby cyklohexanónu smeruje produkciu na export i pre tuzemských odberateľov.

Papier a drevo
Priemysel celulózy a papiera je zastúpený v okrese Rožňava. Podnik SCA Hygiene Products, s. r. o., Gemerská Hôrka je zameraný na produkciu dámskych hygienických výrobkov, vyrába hotovú produkciu na export i pre domáci trh. Výrobu bezdrevného papiera, školských zošitov a obrúskov zabezpečuje SHP Slavošovce, a. s.
Subdodávateľské vzťahy, ktoré podporujú dosiahnutie nižších nákladov, má vybudované drevospracujúci priemysel. Prínosy vyplývajú aj z lokalizácie firiem drevospracujúceho priemyslu v blízkosti zdrojov drevnej hmoty. Finálna výroba je sústredená napríklad v Spišskej Novej Vsi, kde sa vyrába široký sortiment nábytku.

Spotrebný priemysel
Spotrebný priemysel (textilný, odevný, obuvnícky a výroba koženej galantérie) je umiestnený najmä v Michalovciach, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a v Sobranciach. Významný je odevný a konfekčný priemysel, ktorý je reprezentovaný v Michalovciach akciovou spoločnosťou ZEKON a výrobným družstvom ODETA, ktoré šijú pracovné odevy, vychádzkové nohavice a konfekciu. Spoločnosť Gemtex, a. s., Rožňava so 100-percentnou zahraničnou účasťou (Schiesser Eminence holding AG Švajčiarsko) je zameraná na textilnú produkciu. Lokalizáciu odvetví ľahkého priemyslu najmä v okresoch Rožňava, Spišská Nová Ves, Košice a v ďalších ovplyvnila najmä potreba vytvárania pracovných miest pre ženy v okresoch s ťažobným a strojárenským priemyslom. Prínosom bola lacná pracovná sila v regióne Košického kraja.

Potravinárstvo
Potravinársky priemysel má významné zastúpenie najmä v mestách Košice, Michalovce a Spišská Nová Ves. V menšom meradle je rozmiestnený aj v ostatných okresoch.
Medzi najvýznamnejšie podniky kraja patrí FRUCONA, a. s., Košice, MEDEA, a. s., Košice, Ryba, s. r. o., Košice, Syráreň Bel Slovensko, a. s., Michalovce, Palma agro, a. s., Sečovce a i.
V rámci okresu Trebišov, ktorý je orientovaný na poľnohospodársku prvovýrobu, mal významné postavenie potravinársky kombinát Trebišov, cukrovar a konzervárne. Benefity sa prejavili vo forme nižších nákladov na dopravu poľnohospodárskych produktov na miesto spracovania.

Podnikanie v kraji. Perspektívu majú hlavne priemyselné parky a lokality
Ku koncu minulého roku pôsobilo v Košickom kraji 11 447 podnikov. Najväčší podiel (88,5 percenta) z celkového počtu podnikov tvorili spoločnosti s ručením obmedzeným.
V okresoch Košice I -- IV (mesto Košice) pôsobilo približne 60 percent z celkového počtu podnikov. Najnižší počet podnikov v rámci okresov Košického kraja bol vykazovaný v okresoch Sobrance a Gelnica a ich podiel v rámci kraja dosiahol iba 1,2, resp. 1,4 percenta.
Z celkového počtu vyše 11-tisíc podnikov kraja tvorili približne 80 percent malé podniky s počtom zamestnancov 0 -- 9. S rastúcim počtom zamestnancov klesá podiel podnikov v kraji, pričom podniky s počtom zamestnancov 1 000 a viac tvorili iba 0,1 percenta z celkového počtu podnikov Košického kraja.

Priemyselný park Kechnec
Celková rozloha: 332 hektárov
Park je rozdelený na tri zóny:
-- 80 ha pre malých a stredných podnikateľov,
-- 200 ha pre strategických investorov,
-- 52 ha pre logistické centrum.
V súčasnosti priemyselný park Kechnec zamestnáva viac ako 1 500 pracovníkov. Rozvoj parku má pozitívny vplyv aj na zvyšovanie počtu obyvateľov v Kechneci. Do dvoch rokov je obec pripravená na hromadnú bytovú výstavbu do 200 bytov. Primárnu a sekundárnu zdravotnú starostlivosť priamo v Kechneci poskytuje profesionálne vybavená poliklinika. K dispozícii je aj športové centrum s dvoma terragrínovými povrchmi vhodnými pre tenis a futbal, masáže, sauna, rôzne formy rehabilitácie. Celý komplex má profesionálne osvetlenie a ozvučenie.
Myšlienka založiť priemyselný park v Kechneci vznikla už v roku 1996. Vedenie obce systematicky začalo pripravovať podmienky pre prípadných investorov, ktorí by mohli priniesť nové pracovné miesta do regiónu.
Príchodom prvého investora -- spoločnosti Molex -- sa začalo intenzívne pracovať na príprave územia. V októbri 2003 bol priemyselný park Kechnec otvorený. Dnes investori v Kechneci nájdu nielen pripravený pozemok a infraštruktúru, ale aj potrebné prídavné služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, bývaním pre zamestnancov, možnosťami pre športové a kultúrne aktivity.
V apríli 2002 dostal priemyselný park Kechnec vládnu dotáciou 184,3 milióna Sk. Z toho bola k hraniciam parku vybudovaná nová infraštruktúra -- plyn, voda, elektrina, kanalizácia, čistička odpadových vôd, príjazdová cesta a telefónne prípojky.
Zo štátnej dotácie boli a budú uhrádzané aj poplatky za trvalý záber pôdy v rozsahu I. etapy priemyselného parku (80 ha). Druhú štátnu dotáciu vo výške 28,8 milióna Sk vláda schválila vo februári 2004 a je určená na dofinancovanie technickej infraštruktúry.

Priemyselné lokality pre investorov -- Košice

Areál bývalej magnezitky
Lokalita s plochou približne 15 ha sa nachádza v severnej priemyselnej zóne mesta. Ide o územie areálu magnezitky výrobného závodu, v ktorom bola v roku 1995 ukončená prevádzka. Lokalita má napojenie na severný diaľničný privádzač Košice -- Prešov a na hlavný severný železničný ťah Košice -- Žilina -- Bratislava so systémom vlečiek.
Pre aktivity v tejto lokalite sú k dispozícii všetky siete technickej infraštruktúry. V zázemí lokality sa nachádza obytná zóna Ťahanovce a tradičný rekreačný areál Košíc pri rieke Hornád.

Lokalita Bočiar
Nachádza sa južne od mesta, 14 km od centra. Je súčasťou priemyselnej zóny v blízkosti areálu U.S. Steel, s. r. o. Ide o územie s plochou približne 500 ha, z časti zastavanú výrobnými areálmi. Lokalita má priame napojenie na železničnú dopravnú sieť s
možnosťou využitia stretnutia dvoch železničných systémov -- západoeurópskeho s normálnym rozchodom a východoeurópskeho so širokým rozchodom a jeho koncovým bodom -- prekladiskom. Má možnosti priameho dopravného napojenia na cesty medzinárodného významu Košice -- Bratislava a Košice -- Maďarsko, a perspektívne prepojenie na diaľničný systém. V blízkosti lokality je medzinárodné letisko Košice. Územie je navrhované na zriadenie priemyselného parku so základnými funkciami výrobnej zóny a s doplnkovými funkciami charakteru vedecko-technologickej a podnikateľskej zóny.

Lokalita VŠA
Nachádza sa v južnej časti mesta pri diaľničnom privádzači na území s obchodno-spoločenskými centrami a športovými areálmi.
Územie je vyčlenené na výstavbu výstavného areálu, má asi 22 ha a zahŕňa voľné, v súčasnosti nezastavané plochy a objekt športovej haly s priľahlými plochami a parkoviskom.
Lokalita má optimálne dopravné napojenie na ťah Košice -- Bratislava, Košice -- Maďarsko a medzinárodné letisko Košice. Má priame napojenie mestskou hromadnou dopravou do centra mesta. V dotyku s areálom sú nadradené trasy technickej infraštruktúry.

Areál VSS
Areál bývalého strojárenského podniku s rozlohou 45 ha sa nachádza v južnej časti mesta pri komunikačnom ťahu E 71 Košice -- Maďarsko. Územie je zastavané, napojené na mestský i nadradený dopravný systém, na hlavný južný železničný ťah Košice -- Zvolen -- Bratislava a na všetky inžinierske siete.
Možnosti využitia sú pre funkciu "nezávadnej výroby", skladov a výrobných služieb s doplnkovou funkciou administratívy.

Vybrané priemyselné lokality pre investorov v kraji
V okrese Spišská Nová Ves bolo identifikovaných viacero rozsiahlejších zámerov zriaďovania priemyselných zón, resp. parkov.
V nadväznosti na zriadenie Priemyselného parku Spišská Nová Ves v areáli bývalého nábytkárskeho podniku Nový Domov má mesto záujem podporovať a ďalej rozvíjať priemyselnú výrobu najmä vo východnom sektore mesta na ploche až 223 ha, z ktorých 30 ha patrí do katastra susednej obce Harichovce. Pre tento zámer mesto spracovalo územný generel dopravy, ktorý rieši napojenie zóny na diaľničný privádzač.
Spišská Nová Ves
Zámery Spišskej Novej Vsi pre rozvoj priemyselnej zóny Východ sú nasledovné:
1. Dokončenie rekonštrukcie areálu Priemyselného parku Spišská Nová Ves (pôvodný Nový Domov) v rozsahu:
-- rekonštrukcia, modernizácia pôvodných výrobných hál s celkovou plochou 4 260 m2
-- výstavba novej výrobnej haly s plochou 5 000 m2
Cieľom zámeru je dobudovanie areálu do podoby adekvátnej podpornej infraštruktúry na celkovej ploche spolu približne 20 000 m2. Vlastníkom pozemkov je mesto.
2. Priemyselná zóna v nadväznosti na spoločnosť Embraco s celkovou rozlohou 44 ha voľnej plochy a 7 ha zastavanej plochy v areáli nedokončeného podniku mäsokombinátu. V nadväznosti na rokovania s potenciálnymi investormi mesto zvažuje podanie
žiadosti o dotáciu na výkup pozemkov a vybudovanie technickej infraštruktúry.
3. Priemyselná zóna A na sever od bývalého agrochemického závodu s rozlohou 60 ha je ďalšou fázou predpokladaného budovania priemyselnej zóny Východ.
Krompachy
Ponuka plôch pre priemyselnú výrobu je v meste tvorená najmä ponukami dvoch spoločností: (Kovohuty Krompachy -- pozemky a budovy s celkovou rozlohou približne 30 000 m2 -- a SEZ Krompachy -- plocha v celkovej výmere 5 600 m2). Mesto pripravuje rozšírenie ponuky priemyselných plôch v časti bývalej skládky odpadov po jej sanácii.
Ďalšie vybrané lokality potenciálne vhodné pre priemyselné zóny:
Smižany
V nadväznosti na čiastkovú zmenu územného plánu v roku 2002, obec realizuje projekt zriadenia priemyselného parku v lokalite Jama v bezprostrednej blízkosti hlavnej železničnej trate (Žilina -- Košice) a cestnej komunikácie v smere do Spišskej Novej Vsi. Celková plocha riešeného územia je 33 ha, pričom 11,14 ha je vyčlenených pre priemyselný park určený najmä na ľahkú strojársku výrobu.
Veľké Kapušany
O vytvorenie podmienok na zriadenie priemyselného parku sa usilujú aj Veľké Kapušany. V novom územnom pláne je určená tzv. plocha skladov, výroby a technického vybavenia v rozlohe približne 20 -- 22 ha. Plánovaná lokalita sa nachádza pri prekládkovej stanici Maľovce.
Margecany
Obec plánuje vybudovať priemyselnú zónu vo svojom katastri s rozlohou približne 15 ha na pozemku vo vlastníctve SPF. Lokalita sa nachádza v blízkosti cestnej komunikácie v smere Krompachy -- Košice a tiež v blízkosti železničnej stanice. V súčasnosti obec zámer rieši v rámci svojej územno-plánovacej dokumentácie a pripravuje sa na oslovenie potenciálnych investorov.