Poslanec ich postup označil za nekorektný, pretože podľa neho "spájajú veci, ktoré by sa spájať nemali." Kým KDH je známe svojím pesimistickým postojom k Lisabonskej zmluve, Urbániho prekvapilo, že sa k tomuto kroku pridala aj SMK a SDKÚ-DS. Urbáni zdôraznil potrebu schválenia dokumentu, pretože to podľa neho nie je o politike ale o Slovensku a o občanoch a zvyšuje dôveryhodnosť Slovenska v zahraničí.

V podobnom duchu sa nieslo aj vyjadrenie Rafaela Rafaja (SNS), ktorý postup opozície označil za rukojemnícku drámu. Opozícia svojím rozhodnutím podľa Rafaja prízvukuje svoju euroatlantickú orientáciu a dôraz na európsku integráciu. "Nemyslím si, že takouto rukojemníckou drámou by sa mala uberať slovenská politická scéna," hovorí Rafaj. Kritiku tlačového zákona zo strany opozície označil za ich snahu zapáčiť sa médiám.

Mimoparlamentná OKS pripomína, že neschválená euroústava v súčasnosti leží na Ústavnom súde. Ten musí rozhodnúť, akým spôsobom mala byť ratifikovaná. Skupina občanov sa totiž obrátila na súd, keďže sa o euroústave neuskutočnilo referendum, čo považujú za porušenie svojich práv. OKS chce preto ohľadom rokovania o Lisabonskej zmluve počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Keďže podľa nich sú Lisabonská zmluva a euroústava takmer totožné, tým pádom ak je nutné referendum pre euroústavu, platí to aj pre Lisabonskú zmluvu.

Strany tak reagujú na dnešné rozhodnutie opozičných strán. Tí totiž žiadajú predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD), aby stiahol z rokovania tlačový zákon. Ako povedal predseda KDH Pavol Hrušovký, "v prípade, že predseda parlamentu tejto požiadavke opozície nevyhovie, opozičné strany sa nezúčastnia na rokovaní o Lisabonskej zmluve." Kým sa na tlačovom zákone nedohodne koalícia s opozíciou, opozičné strany chcú dočasne stiahnuť aj Lisabonskú zmluvu. Sporný tlačový zákon z dieľne ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) zavádza medzi inými právo na odpoveď a na reakciu a pre vydavateľstvá stanovuje pokuty do výšky 200 tisíc korún.

Pál Csáky, predseda SMK vyslovil svoje znepokojenie ohľadom vzťahu terajšej vlády k médiám. Kriticky sa vyjadril aj Mikuláš Dzurinda, ktorý povedal: "Chceme požiadať predsedu vlády Roberta Fica, aby vrátil Slovensko do úrovne demokracie aspoň takej, v akej Slovensko po ostatných parlamentných voľbách preberal."

Lisabonská zmluva bez podpory opozičných strán nemá šancu prejsť parlamentom. Na jej podporu je totiž potrebných 90 hlasov, kým koalícia disponuje iba 85 hlasmi.

Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda upozorňuje, že ich postp neznamená definitívne odmietnutie Lisabonskej zmluvy. Na adresu vlády hovorí, že "ak budú tvrdohlaví a budú to hnať na hlasovanie, vedomí si, akú podporu majú a akú nemajú, je to zodpovednosť vládnej väčšiny."

Lisabonská zmluva bola zhotovená potom, ako niektoré členské štáty Európskej únie neschválili Ústavnú zmluvu EÚ. Aj na adresu Lisabonskej zmluvy však zazneli kritické slová. Podľa poslancov za KDH zmluva oslabuje postavenie Slovenska v rámci EÚ. Okrem toho zavádza post vysokého predstaviteľa pre zahraničú politku EÚ, ktorá je však takmer totožná s funkciou ministra zahraničia únie, o ktorej sa hovorilo v Ústave. Lisabonská zmluva musí prejsť ratifikačným procesom v každej členskej krajine.