Prešovský kraj je územím so značným prírodným potenciálom, bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ľudovou architektúrou a folklórom.
Tento potenciál je pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpeľníctvo veľmi atraktívny, vyhľadávaný, značne rozsiahly a hlboko diferencovaný.

Aj napriek niektorým pozitívne sa vyvíjajúcim ukazovateľom cestovného ruchu ako je:

• priemerná dĺžka pobytu návštevníkov v kraji (3,5 dňa - presiahla republikový priemer 3,1 dňa);
• priemerná cena za jedno prenocovanie v kraji (bola o 119 Sk nižšia ako celoslovenský priemer);
• rast počtu ubytovacích zariadení, izieb, lôžok;
• rast počtu turistov a návštevníkov (zahraničných i domácich);
• tretia najvyššia návštevnosť v ubytovacích zariadeniach (po Bratislavskom a Žilinskom kraji);
• rast tržieb za ubytovanie
• subjekty ovplyvňujúce rozvoj cestovného ruchu v Prešovskom kraji zatiaľ nedokázali v plnej miere využiť potenciál, a to tak v prírodnom, historickom i kultúrnom bohatstve pre rozvoj cestovného ruchu.

Vplyv na ekonomiku
Tranzitní a jednodňoví netranzitní návštevníci nadmerne zaťažujú životné prostredie bez adekvátnych výdavkov v cestovnom ruchu. Naopak, dlhodobí návštevníci prinášajú ekonomický efekt v podobe výdavkov na ubytovanie, stravovanie a rôzne doplnkové služby, čím prispievajú k ekonomickému rozvoju cestovného ruchu ako hospodárskeho odvetvia i miestnych ekonomík.
Prešovský kraj disponuje dostatočnou kapacitou ubytovacích zariadení, avšak nie všetky sú v celkom vyhovujúcej štruktúre a kvalite.
Zásadným problémom je predovšetkým nedostatok a nízka úroveň kvality základných a doplnkových služieb, ktorá sa odráža v spokojnosti návštevníkov, v návštevnosti, priemernom počte prenocovaní a z toho vyplývajúcom objeme tržieb za ubytovanie,
t. j. ekonomických prínosoch.

Priority kraja
Na základe existujúceho stavu, jeho analýzy, ako aj na základe expertného posúdenia boli vybrané prioritné témy rozvoja Prešovského kraja. Tieto boli identifikované pre najbližšie roky ako prioritné. Ide o:

• rozvoj cestovného ruchu
• zlepšenie ponuky sociálnych služieb
• tvorbu krajiny a protipovodňovú ochranu
• ochranu vôd
• využívanie obnoviteľných zdrojov energie
• zlepšenie manažmentu odpadového hospodárstva
• rozvoj dopravnej infraštruktúry
• predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti
• skvalitnenie stredného odborného školstva
• zníženie sociálnej vylúčenosti marginalizovaných rómskych komunít
• špecializácia a modernizácia nemocníc
• rozvoj podnikania
• rozvoj informatizácie
• šport pre všetkých
• rozvoj regionálnej kultúry

Hospodárstvo
Prešovskému kraju patria posledné miesta v štatistikách ekonomickej výkonnosti v SR, ako aj v príjmoch obyvateľov a nezamestnanosti. Hrubý domáci produkt sa v rokoch 2002 - 2004 zvýšil o 20 percent, a bol o dve percentá nižší ako celkový rast HDP Slovenska. Na tvorbe celoslovenského HDP sa kraj podieľa deviatimi percentami, čo je zo všetkých krajov najmenší podiel. V období 1995 - 2004 vývoj HDP na jedného obyvateľa sa znížil zo 64,5 percenta v roku 1995 na 60,7 percenta v roku 2004.
Táto situácia ide na vrub štruktúry miestnej ekonomiky a vyvolal ju aj útlm zamestnanosti v poľnohospodárstve a priemysle v prospech služieb. Všetky odvetvia Prešovského kraja zaostávajú podľa analýzy v produktivite práce za produktivitou práce Slovenska.
Poľnohospodárstvo má v kraji menej významné postavenie. Pred tromi rokmi bolo v kraji v poľnohospodárstve zamestnaných približne 5 percent ekonomicky aktívnych ľudí, čo zodpovedá celoslovenskej zamestnanosti v tomto rezorte.
Výroba sa orientuje najmä na drevospracujúci, strojársky, chemický, elektrotechnický priemysel a stavebníctvo.
Priemysel zamestnáva 33,7 percenta zo všetkých zamestnancov v kraji, v ktorom prevažujú malé a stredné podniky - podniky (95,6 percenta), veľké podniky tvoria 0,7 percenta.
K najvýznamnejším podnikom v kraji patria Chemosvit Svit, Tatravagónka Poprad, Mecom Humenné, Bukóza Vranov, Elcom Prešov a Stroptel Stropkov.
Najvýznamnejší zahraniční investori kraja pochádzajú z JAR, Rakúska, Talianska, Francúzska, Cypru, Fínska, Luxemburska, Belgicka, Holandska, USA a Nemecka.
Z hľadiska prílevu zahraničných investícií je postavenie Prešovského kraja podpriemerné a v rámci Slovenska mu patrí dlhodobo posledné miesto. Momentálne je kraj atraktívny prevažne pre investície s lacnou montážnou výrobou.
Pre potenciálnych investorov má Prešovský kraj viacero pozitív, ako napríklad
- dlhoročná tradícia v priemyselnej produkcii,
- viac ako tri štvrtiny populácie má určitý druh technického vzdelania,
- relatívne najlacnejšia pracovná sila na Slovensku,
- vhodné podmienky na rozvoj spolupráce so susednými krajinami, Poľskom a Ukrajinou,
- vhodné obchodné prostredie na vstup ďalších firiem,
- pripravené priemyselné parky pre investorov.
Pre ďalší ekonomický rozvoj Prešovského kraja majú obrovský význam existujúce, alebo v blízkej budúcnosti pripravované priemyselné parky Poprad - Matejovce, Kežmarok, Lipany - Za traťou, Sabinov, Prešov - Grófske, Prešov - Záborské, Prešov - Haniska pri Prešove, Prešov - Petrovany, Bardejov - Východ, Humenné a Snina.
V Prešovskom kraji sa vyskytujú bohaté zásoby nerastných surovín, najvýznamnejšie sú zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín, zeolitu a mangánovej rudy.

Vízia
Na základe analýzy hodnotiacej hospodársky a sociálny rozvoj Prešovského kraja na obdobie 2008 - 2015 by kraj v roku 2015 mal byť na Slovensku regiónom s vysokým ekonomickým rastom, kde pribúda viac a lepších pracovných príležitostí.
Dopravná prepojenosť s ostatnými časťami Slovenska a susednými cezhraničnými regiónmi by už mala byť podstatne kvalitnejšia a na takej úrovni, aby podporovala hospodársky rozvoj a prispievala k tomu, že región bude centrum turizmu pre slovenských a zahraničných návštevníkov.
Ekonomické činnosti súvisiace s pôdohospodárstvom a lesníctvom a s rozvinutým vidieckym cestovným ruchom prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju vidieka, rovnako ako aj prírodné a kultúrne dedičstvo prispeje k zvýšeniu jeho významu do takej miery, že tieto faktory budú znamenať v roku 2015 "návrat na vidiek“.
Z analýzy sociálno-ekonomickej situácie a potenciálu Prešovského kraja podľa expertov vyplynulo, že Prešovský kraj má obrovský potenciál na rozvoj cestovného ruchu a do roku 2015 je reálne vytvoriť z kraja vyhľadávanú destináciu cestovného ruchu v SR, a to nielen v počte turistov, ale aj v počte prenocovaní a využívaní existujúcich či novovznikajúcich ubytovacích kapacít.
Na dosiahnutie tohto cieľa podľa odborníkov treba zlepšiť infraštruktúru, kvalitu a ponuku služieb v cestovnom ruchu tak, aby sa do roku 2015 zvýšil počet turistov v kraji ročne zhruba o päť percent, počet prenocovaní o šesť percent a využitie ubytovacích kapacít o tri percentá. Zlepšiť treba kvalitu a ponuku produktov a služieb v cestovnom ruchu, zaviesť mechanizmus pre koordináciu a podporu
cestovného ruchu v kraji, vybudovať a sprevádzkovať moderný a integrovaný informačný systém.
Dôležitá je zároveň aj podpora kľúčových aktérov cestovného ruchu, vzájomná spolupráca a budovanie povedomia a pozitívneho vzťahu širokej verejnosti k cestovnému ruchu.