Košický samosprávny kraj na východe Slovenska sa skladá zo štyroch historických regiónov. V nich žijú Gemerčania, Abovčania, Spišiaci a Zemplínčania. Ide o kraj multikulturálny a multijazyčný. Vedľa seba tu po dlhé roky žijú Slováci, Maďari, Česi, Rómovia, Židia, ale aj potomkovia nemeckých kolonistov.

Na území kraja koncom roka 2007 žilo 774 103 obyvateľov, čo je 14,3 percenta z celého Slovenska. Týmto podielom je Košický kraj po Prešovskom druhým najväčším na Slovensku. V 17 mestách kraja žije 56 percent obyvateľstva, oproti celoslovenskému 55,4-percentnému podielu.
Každý región má svoje osobitné čaro, tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú slovesnosť. Vďaka rôznorodej geografii kraj východného Slovenska dostal do daru jedinečné prírodné bohatstvo. Najmohutnejším pohorím na západe kraja je Slovenské rudohorie, ktoré dostalo názov po bohatých nerastných náleziskách. Hospodársky i rekreačný význam majú vodné nádrže Zemplínska šírava, Bukovec, Ružín a Dobšiná.
Srdcom kraja je Košická kotlina a rozľahlé nížinaté oblasti s vhodnými podmienkami na pestovanie viniča.

Chránené územia
Na území sa nachádzajú štyri veľkoplošné chránené územia, z ktorých každé je niečím výnimočné.
Typickými fenoménmi Národného parku Slovenský raj sú hlboké tiesňavy, vodopády a povrchové krasové javy.
Národný park Slovenský kras je najrozsiahlejším krasovým územím Slovenska s bohatstvom ukrytým v útrobách zeme. Jeho jedinečnosť bola ocenená zápisom a zaradením do Zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Svoju pozornosť si zasluhuje aj sopečné pohorie Vihorlat s najkrajším klenotom slovenskej prírody -- jazerom Morské oko.
Štvoricu uzatvára CHKO Latorica.
Okrem toho je na území kraja vyhlásených ďalších 134 tzv. maloplošných chránených území.

Skvosty histórie
Bohatú históriu prezentuje množstvo hradov, zámkov, kaštieľov a skvosty sakrálnej architektúry.
V múzeách sú archeologické nálezy a exponáty, ktoré nie sú nikde inde na svete. O bohatej duchovnej kultúre obyvateľov východného Slovenka rozprávajú galérie, divadlá a iné kultúrne ustanovizne.
Medzi významné charakteristiky krajinnej oblasti môžeme zahrnúť lokality chránené podľa medzinárodných dohovorov. Do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO je zaradených 12 jaskýň Slovenského krasu, ktorý spolu s Aggtelekským krasom v Maďarsku tvorí jednotný celok a zároveň najrozsiahlejšie krasové územie v strednej Európe.
V UNESCO je zapísaná aj jaskyňa Slovenského raja, a to vzácna Dobšinská ľadová jaskyňa.

Chránené mokrade
Zbierku medzinárodne chránených lokalít dopĺňajú mokrade zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu a celkovo 47 lokalít európskeho významu zaradených do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie s názvom NATURA 2000.
V Košickom kraji sa nachádzajú štyri mokrade, z toho Jaskyňa Domica reprezentuje vo svete veľmi zriedkavú a vzácnu podzemnú mokraď. Ďalšími, nie menej dôležitými, sú Senné rybníky, Tisa a Latorica.

Geografické podmienky
Košický kraj s rozlohou 6 752 km2 sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky a zaberá 13,8 percenta jej územia. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom.
Krajským mestom sú Košice. Podľa územnosprávneho usporiadania sa člení na 11 okresov:
-- Gelnica
-- Košice I
-- Košice II
-- Košice III
-- Košice IV
-- Košice-okolie
-- Michalovce
-- Rožňava
-- Sobrance
-- Spišská Nová Ves
-- Trebišov
Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými teplotami na vybraných meteorologických staniciach 8 -- 10 °C (Košice -- letisko, Rožňava). Severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje až teploty vnútrozemských subtrópov.
Najväčšou riekou je Bodrog, ktorá je sútokom riek Ondavy, Tople, Latorice, Laborca a odvodňuje Východoslovenskú nížinu. Okrem tejto rieky je významný Hornád, ale aj Slaná a Bodva. Juhovýchodným cípom územia 5,2 km úsekom preteká rieka Tisa.
V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné suroviny. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Zdroje geotermálnej energie sú v okrese Košice-okolie, v lokalite Ďurkov. Z rudných surovín majú význam železné, strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Významné sú ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné.

Špecifiká kraja
Surovinovou základňou regiónu je oblasť Slovenského rudohoria, ktorá v dávnej minulosti podmienila vznik baníctva, hutníctva farebných kovov a strojárstva. Tieto odvetvia pri dominantnom postavení novodobého hutníckeho kombinátu a chemických podnikov predstavujú rozhodujúcu zložku priemyslu.
Ťažiskovými ekonomickými odvetviami sú:
-- priemysel (hutnícky, strojársky, potravinársky, elektrotechnický, ťažobný, stavebných hmôt, palív a energetiky),
-- stavebníctvo a
-- poľnohospodárstvo.
Významná je potravinárska výroba spracúvajúca produkty poľnohospodárskej prvovýroby. Poľnohospodárska produkcia je sústredená v okresoch Košice-okolie, Trebišov, Michalovce a Sobrance.
Poľnohospodárska pôda zaberá viac než 338-tisíc hektárov, čo je 50,1 percenta výmery kraja. Viac ako tri pätiny z nej tvorí orná pôda, tretinu trvalé trávne porasty. Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia. Vyše troch štvrtín ornej pôdy je v okresoch Košice-okolie, Michalovce a Trebišov, lesy pokrývajú najmä územie okresu Gelnica a Spišská Nová Ves.
Celková dĺžka cestnej siete v kraji je 2 665,1 kilometra (13,8 percenta SR), z toho ciest I. triedy je 284,2 kilometra a II. triedy 670,9 kilometra.
Krajom prechádza 788,6 kilometra železničných tratí. Významný je suchozemský prístav -- prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach je letisko s medzinárodným významom.

Atraktívne prírodné miesta -- Na území Košického kraja je mnoho atraktívnych miest, unikátov, ktoré vo významnej miere dopĺňajú rebríček prírodných rekordov Slovenska.

-- Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír v dedinke Herľany je okrem Islandu jediný studený gejzír v Európe. Minerálna voda strieka do výšky asi 20 metrov v intervale 32 -- 36 hodín. Erupcia trvá približne 30 minút. Herľany sa nachádzajú 28 kilometrov východne od Košíc, na okraji Košickej kotliny. Gejzír v Herľanoch bol objavený v roku 1870, keď sa správa kúpeľov rozhodla hľadať výdatnejšie zdroje minerálnej vody a začala vŕtať hlbinný vrt. Herliansky gejzír je tzv. nepravý gejzír, pretože na rozdiel od pravých gejzírov, ako napríklad na Islande, Novom Zélande a v oblasti amerického Yellowstonského národného parku, ktoré majú vysokotermálnu vodu, tento má nízkotermálnu vodu. Pochádza z hĺbky okolo 351 až 404,5 metra.

-- V centrálnej časti Východoslovenskej nížiny, ktorú tvorí Východoslovenská rovina, sa nachádza najnižšie položený bod Slovenska Klin nad Bodrogom s nadmorskou výškou 94 metrov nad morom.
Na východnom okraji Zemplínskych vrchov, neďaleko od obce Zemplín, zlievajú sa rieky Ondava a Latorica v jeden tok. Sútokom týchto dvoch riek vzniká Bodrog, jediná rieka na Slovensku, ktorá nemá vlastný prameň toho istého názvu. Od sútoku Ondavy s Latoricou až po štátnu hranicu s Maďarskom je v okolí Bodroga takmer každá obec významnou archeologickou lokalitou. V juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, tam, kde rieka Bodrog opúšťa územie Slovenskej republiky, leží Klin nad Bodrogom. Nachádza sa tu prírodná pláž Torok. Z obce je prístup k najnižšie položenému miestu v republike (94,3 metra nad morom), jej okolie je oázou ticha, fenoménom vodnej a močiarnej vegetácie.

-- Volovské vrchy, rozsiahly horský krajinný celok v oblasti Slovenského Rudohoria s rozlohou 1 320 km2, tvoria najrozsiahlejšiu hornatinu na Slovensku.
Volovské vrchy sú horským krajinným celkom vo východnej časti Slovenska s dĺžkou 70 km a šírkou 30 km. Zo severu ho vymedzujú Slovenský raj, Hornádska kotlina, z východu Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a zo západu Muránska planina. Väčšinu plochy pohoria tvorí členitý hornatinový reliéf s nadmorskou výškou 300 až 600 metrov. Nadmorské výšky chrbtov vrchov sa pohybujú vo výške 800 až 1 100 metrov. Najvyšší bod pohoria Zlatý stôl má výšku 1 322 metrov (ďalšie vrchy Volovec 1 284 m, Pipítka 1 225 m, Kojšovská hoľa 1 246 m). Prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená s prevahou smreka a jedle. Bukové a dubové porasty sa viažu na južné okrajové časti pohoria.
Vo Volovských vrchoch sa už od stredoveku ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť a železná ruda. Najvýznamnejšie banské oblasti sa viažu na dolinu Hnilca, Smolníka a Slovinského potoka, kde vzniklo pomerne husté osídlenie s niekoľkými sídlami mestského typu (Gelnica, Rudňany, Nálepkovo, Smolník).

-- Národná prírodná rezervácia Zádielska dolina neďaleko obce Zádiel s hĺbkou 400 metrov a dĺžkou 3 kilometre predstavuje najhlbšiu úzku tiesňavu na Slovensku s 10-metrovou šírkou dna. Nachádza sa na rozhraní Košického a Rožnavského okresu, v katastrálnom území Zádielske Dvorníky. Tento monumentálny krasový kaňon je vytvorený potokom Blatnica vo vápencoch Slovenského krasu.
Zádielska dolina patrí ku skvostom slovenského lezenia, ktoré je v doline časovo obmedzené a liezť sa môže len od 1. augusta do 1. marca. Lezenie je tiež obmedzené len na niektoré skalné masívy. V doline je prísne zakázané stanovať, bivakovať a zakladať oheň. Z kamenných útvarov v kaňone zaujme svojím tvarom hlavne 105 metrov vysoká Cukrová homoľa.
Zádielska dolina je veľmi zaujímavá i z hľadiska pestrosti fauny a flóry a je svetoznáma aj inverziou vegetačných pásiem. Vyskytujú sa tu viaceré endemické druhy hmyzu slovenského krasu, žijú tu vzácne plazy krátkonožka panónska, užovka stromová, jašterica múrová a zelená. Z vtákov je zaujímavý výskyt bociana čierneho a výra skalného, z cicavcov je tu piskor horský.

-- Národný park Slovenský kras s rozlohou 440 km2 je najväčším krasovým územím v strednej Európe. Má najväčšiu koncentráciu podzemných priestorov. Spolu sa v ňom eviduje asi 658 väčších jaskýň a priepastí. Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim maďarským Aggtelekským národným parkom tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km2 vytvára svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.

-- Národný park Slovenský raj je prvou chránenou krajinnou oblasťou vyhlásenou v roku 1964. V roku 1998 sa stal národným parkom. Je územím s najväčšou koncentráciou vodopádov (evidovaných 127), s najvyšším množstvom druhov rastlín (na ploche 25 m2 približne 90 druhov) a s najväčšou koncentráciou motýľov (2 162 druhov) na Slovensku.
Slovenský raj nie je najväčším, ani najmenším zo siedmich národných parkov Slovenska, určite však patrí k najzachovanejším a k turisticky najatraktívnejším územiam tejto krajiny. Ide o krasové územie charakteristické hlbokými roklinami s čarokrásnymi vodopádmi a neodmysliteľnými rebríkmi, strmými bralami, kaňonmi a náhornými plošinami, pričom je toto územie viac než z 90 percent pokryté pomerne zachovanými lesmi. Členitosť Slovenského raja je daná geologickou skladbou, keďže vápence a dolomity sú hlavnými horninami, z ktorých je toto územie erozívnou činnosťou vody vymodelované.

-- Markušovský skalný hríb sa považuje za najkrajší a najznámejší útvar svojho druhu. Nachádza sa v katastri obce Markušovce na strmom svahu ľavého brehu rieky Hornád. Na osem metrov vysokej "nohe" tvorenej mäkkými zlepencami leží štyri metre široký pieskovcový "klobúk". Kým spodné časti tvorí hrubozrnný, typický zlepenec, mechanicky menej odolný, vrchná časť má pieskovcový charakter s väčšou súdržnosťou. Na formovaní sa však uplatnili i procesy riečnej erózie rieky Hornád, nad ktorej pravým brehom sa skalný hríb vypína a čiastočne i veterná erózia.

-- Dreveník, najväčšia akumulácia travertínov, je ojedinelým skalným útvarom v Európe. Rozprestiera sa v Hornádskej kotline južne od Spišského podhradia. Je to zároveň najstarší travertínový komplex, ktorého vznik sa datuje do rozhrania treťohôr a štvrtohôr. V travertíne sa vyvinuli zaujímavé formy skalného mesta. Skalné mesto Dreveník, pôvodne plochá a celistvá travertínová kopa, bola činnosťou vody rozrušená a vznikli v nej dve mestá -- Peklo na juhozápadnom okraji kopy a Raj, ktorý leží na východnej časti. Dĺžka celého komplexu Dreveníka je približne dva kilometre, šírka priemerne 800 metrov a hrúbka travertínových vrstiev je až 100 metrov.

-- Najväčšie zahradené sopečné jazero Morské oko, s rozlohou 13 hektárov, sa nachádza pod Sninským kameňom vo Vihorlate a najväčšie krasové jazero Jašteričie jazero na Silickej planine v Slovenskom krase.
Prírodné jazero Morské oko sa nachádza v hlbokých bukových lesoch Vihorlatu. Je spomienkou na vulkanickú aktivitu tohto pohoria a nemá obdobu vo vulkanických pohoriach Európy. Vznik Morského oka spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradili dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou vzniklo prírodné jazero. Morské oko leží v nadmorskej výške 618 m. Jeho dĺžka je približne 750 m a hĺbka 25 až 28 m. Napája ho šesť potokov a niekoľko periodických tokov. Prebytočnú vodu z jazera odvádza potok Okna.
Zdroj: KSK