Napriek schválenému tlačovému zákonu bez opozičných pripomienok, sa poslanci SMK nakoniec pridali ku koalícii a tým sa zaistila potrebná ústavná väčšina. Poslanci SDKÚ - DS aj KDH pritom pred hlasovaním znovu opustili rokovaciu sálu. Poslanci po schválení európskej zmluvy spoločne zaspievali slovenskú hymnu a po nej si vypočuli aj hymnu Európskej únie.
Predseda parlamentu Pavol Paška sa po hlasovaní poďakoval všetkým, ktorí zmluvu podporili. Ako povedal, teraz sa už môžu vrátiť k "normálnej práci v národnej rade." Premiér Robert Fico podľa vlastných slov očakával, že zo strany opozície bude pokračovať vydieranie. "Postoj SMK ma prekvapuje," povedal.
Fico taktiež oznámil, že ak by dnes Lisabonská zmluva neprešla, podal by demisiu. O spolupráci s SMK premiér neuvažuje a ako hovorí, nedomnieva sa, že by niekedy ešte potrebovali opozičné hlasy na presadenie ústavného zákona. "Ja však stále považujem SMK za tvrdú opozičnú stranu," hovorí Fico a podľa neho strana hlasovala za eurozmluvu iba skvôli sebe. Robert Fico okrem toho nešetril kritikou na adresu poslancov SDKÚ - DS a KDH, ktorí pred hlasovaním odišli z parlamentu. Ako povedal, išlo o tých istých poslancov, ktorí nezahlasovali ani za ústavu samostatnej Slovenskej republiky a označil ich za protinárodných a protieurópskych.
Práve poslanci SMK sa dnes rozhodli zdvihnúť ruky za zmluvu, čím však ohrozili priateľské vzťahy s ostatnými opozičnými stranami SDKÚ - DS a KDH. Dzurinda hovorí o vážnom porušení opozičnej dohody a podľa Hrušovského sa SMK svojím dnešným rozhodnutím stala tichým spoločníkom vládnej koalície. Pál Csáky však hovorí, že "toto rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým by sme mali v úmysle podporiť vládnu politiku na Slovensku." Strane podľa jej predsedu ide iba o dobré meno Slovenska v zahraničí. Csáky taktiež odmieta, že za rozhodnutím strany stoja ústupky koalície ohľadom školského zákona. SMK totiž hovorí, že niektorými bodmi školskej reformy ministra Jána Mikolaja sa poruší status quo maďarskej menšiny.
Čo prináša Lisabonská zmluva:
- posilnenie úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov
- možnosť členského štátu vystúpiť z Európskej únie
- vytvára pozíciu predsedu Európskej rady, voleného na obdobie 2 a pol roka
- zavádza sa funkcia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
- po roku 2014 prestane platiť princíp "jedna krajina - jeden komisár" a počet komisárov sa zníži z 27 na 17
- počet poslancov Európskeho parlamentu by sa po voľbách v roku 2009 mal znížiť zo súčasných 785 na 750
- pri hlasovaní v Rade ministrov bude rozhodnutie prijaté kvalifikovanou väčšinou, ak s ním bude súhlasiť 55 percent členských štátov, predstavujúcich 65 percent obyvateľov EÚ. Platiť by to malo od roku 2014 až 2017
- zakotví sa princíp obojstrannej flexibility - možnosť prenášania právomocí do Bruselu i späť na členské krajiny
- zmluva nebude mať ústavný charakter, nebudú v nej pasáže o spoločných symboloch EÚ (napr. vlajke, či hymne)
(zdroj: ČTK)
Lisabonská zmluva definuje fungovanie Európskej únie. Zmluva nahrádza Ústavnú zmluvu EÚ, ktorú v roku 2005 v referende odmietli občania Francúzska a Holandska. Nová európska zmluva - Lisabonská bola podpísaná lídrami členských štátov EÚ 13. decembra 2007 v Lisabone. Mali by ju ratifikovať všetky členské štáty EÚ do konca tohto roka.
| Csáky: Európa náš krok pochopí správne V kuloároch sa hovorí, že aj vaši kolegovia z Európskej ľudovej strany (EPP, najsilnejšia frakcia v europarlamente – pozn. red.) tlačili na opozíciu, aby zahlasovali za Lisabonskú zmluvu. Ovplyvnili vaše končené rozhodnutie? Pred tým ako budem obviňovaný, že píšem zasa listy a SNS s tým príde dopredu, musím povedať, že mám tento krok ošetrený všade v Európe. A očakávam stanovisko najneskôr zajtra aj zo strany EPP, aj z európskeho parlamentu v tejto veci. O našom plánovanom kroku bude vedieť každý, kto má o tom vedieť aj za hranicami aj doma. Dal som príkaz našim straníckym štruktúram, aby presné informácie dostali aj naše regionálne štruktúry. Dá sa teda povedať, že na vás tlačili z Bruselu, aby ste zahlasovali za? Nie. Bolo rozčarovanie koncom januára. Zľakli sa na základe listu pána Pašku, v ktorom písal, že keďže je otvorená Lisabonská zmluva, musí sa o nej hlasovať už na tejto schôdzi. A podotkol, že dvakrát sa nedalo hlasovať, čiže ak u nás zmluva neprejde, Lisabonská zmluva končí v Európe. Bola panika v európskych štruktúrach. Pán Pöttering (predseda Európskeho parlamentu – pozn. red.) volal, že čo sa deje. Vravel som mu, že zmluva nie je ohrozená. Začiatkom marca som bol v Bruseli, stretol som sa s veľkou trojkou z EPP. Všade sme si to vydiskutovali a všade je to ošetrené. Myslím si, že tento náš krok pochopia správne. Robíte to teda preto, aby ste vyzerali v očiach Európskej únie dobre? Ak budem vyzerať dobre, samozrejme, nebudem proti. |
| Dzurinda: Nič nepotrebujem vysvetľovať Európskej únii bude jasné, že Lisabonská zmluva prešla, ale nie vašimi hlasmi. Ako im to budete vysvetľovať? Ja nič nepotrebujem vysvetľovať, ani nepotrebujem vysvetľovať. Počul som, že pán Csáky bol v Bruseli, ale ja chodím na najvyššie rokovania. Sedel som za jedným stolom s pánom Pötteringom (predseda europarlamentu), pánom Barossom (prezident Európskej komisie) a pani Merkelovou (nemecká kancelárka). Opýtajte sa ma, koľkí sa ma pýtali na poslednom rokovaní strany (Európskej ľudovej strany) na Lisabonskú zmluvu? No nikto. Nič nepotrebujem vysvetľovať, lebo som v demokratickej Európe. V kuloároch sa hovorí, že sa vás do poslednej chvíle pokúšali prehovoriť... Toto nie je pravda, takéto informácie nie sú pravdivé. Že mi niekto zatelefonoval, že sa ma opýtali, že sme sa rozprávali, to je pravda. Tak by som sa správal aj ja na ich mieste. |
| Martina Ruttkayová |