Z 20 ľudí pracujúcich ako prostitúti sa 18 stáva terčom fyzického útoku zo strany zákazníka. Vyplýva to z prieskumu občianskeho združenia Odyseus. V praxi to vyzerá asi takto: Žena, ponúkajúca sexuálne služby za peniaze, nasadne do auta, zákazník ju odvezie na iné miesto ako pôvodne dohodnuté. Väčšinou sa ocitne na okraji mesta. Potom nasleduje buď bitka, znásilnenie, ale aj okradnutie. Prostitútky neohrozujú len ich zákazníci, ale aj náhodní okoloidúci, ktorí si na nich vylievajú zlosť.
Samotná legalizácia prostitúcie podľa organizácie Odyseus nič nerieši. "Výhoda je v presnom vyčlenení územia v meste, ako je napríklad Red light districkt v Amsterdame, kde môžu ženy či muži legálne pracovať. Takže všetci vedia, čo sa tu vykonáva a policajti vedia, ako často tam majú chodiť. Kontrola bezpečia je tam výraznejšia," hovorí pre HN Ľubica Tornóczyová z Odysea. O legalizácii ministerstvo vnútra v súčasnosti neuvažuje. Pre podpredsedu vlády pre menšiny Dušana Čaploviča je však otázka legalizácie primárna. "Je to dehonestujúce, ako ženy postávajú na uliciach. Treba to zakázať, zabezpečiť im domovy s červenými lampičkami, aby boli tam. Navyše, takto unikajú obrovské sumy peňazí mimo štátneho rozpočtu."
Na Slovensku dnes priamo na ulici "pracuje" asi 1 500 prostitútok, z toho 450 v Bratislave. Za posledných päť rokov zahynulo na Slovensku deväť prostitútok. "Na pouličné prostitútky je najviac sťažností, pretože vykonávajú svoju činnosť v parkoch, ale i vo vchodoch domov, pod bránami, kde budia pohoršenie a svojím konaním a pokrikovaním na klientov obťažujú obyvateľov," hovorí policajný hovorca Martin Korch. Za porušovanie verejného poriadku môžu dostať pokutu do tisíc korún. Prostitútky však žiadajú viac policajnej ochrany. "Jedna zo žien sa vyjadrila, že radšej príde o zárobok a bude komunikovať s políciou, ako má byť vystavená násiliu," hovorí Tornóczyová. Podľa Martina Korcha sa policajti nebudú zameriavať špeciálne na ochranu prostitútok. "Želali by si, aby im policajti robili bodyguardov."