Nie tak dávno bolo Slovensko na tom s pripravenosťou na vstup do Schengenu veľmi zle. Kedy ste zistili, že sme na poslednom mieste?
Prvé správy sa objavili vlani v auguste, hneď po voľbách. Krátko nato prišla zlá hodnotiaca správa, kde sme dostali jasný odkaz, že je veľmi zle. Pre mňa bolo najhorším zážitkom rokovanie, kde som bol prvý raz za rezort vnútra, a nie všetci ministri vedeli, kto vlastne som. Mali pocit, že patrím k nejakej inej delegácii a hovorili o Slovensku veľmi otvorene. Bola to veľmi zlá hodina, kde padali návrhy, aby Slovensko požiadalo o odklad vstupu. Mnohí žiadali, aby neboli rukojemníkmi Slovenska pri vstupe do Schengenu.
Brali ste Schengen už natoľko osobne, že by ste odstúpili, ak by sa vstup nevydaril?
Keby som zlyhal osobne, tak bezpochyby, ale veľmi ťažko sa preberá zodpovednosť za mojich predchodcov. Teraz už by to bolo smiešne a vyzeral by som ako falošný hrdina, keby som tvrdil, že by som to urobil.
Doteraz ste stále hovorili, že vašou prioritou je Schengen. Akú novú prioritu si na medzinárodnej úrovni stanovíte teraz?
Pre nás je mimoriadne dôležité, aby sa nám po otvorení voľného pohybu podarilo aj v spolupráci s rezortom práce v rámci legálnej migrácie zjednodušiť a úplne uľahčiť voľný pohyb pracovných síl. To by bolo aj takým tým osobným pocitom pre všetkých, že si môžu voľne nájsť prácu v Európe.