Horehronie je však celkovo prírodným rajom. Nájdete tu hory, jaskyne, minerálne a termálne pramene i rázovité dediny. Táto časť Slovenska je perspektívnym miestom pre akýkoľvek druh cestovného ruchu, relaxu. No perspektíva sa odvíja z veľkej časti od Horehroncov. Tí sa však nechytajú šancí a potenciál zostáva nevyužitý. "Horehronie je zaspatý kraj, ktorý je v cestovnom ruchu oproti Liptovu či Spišu pätnásť rokov pozadu,“ hovorí rodák z Nemeckej Michal Šaradin. Napriek tomu patrí k najnavštevovanejším regiónom Slovenska. Okrem samotného Hronu je veľmi obľúbená čiernohorská železnička, Tarzánia, Brezno, Veporské vrchy, Tekovské vrchy i Muránska planina.
Čakanie na Godota
Horehronie v povedomí Slovákov vyvoláva predstavu hladovej doliny. Po revolúcii bolo Brezno, kedysi kráľovské mesto, nazývané bránou do tejto hladovej doliny. Nezamestnanosť v regióne dosahovala až 30 percent. Dnes percentá klesli na pätnásť až dvadsať. Vyčísliť to presne nevie nikto, lebo ľudia odtiaľ v húfoch odchádzajú za prácou za hranice regiónu i krajiny. "Doma“ pracujú buď za minimálnu mzdu, alebo ich živí štát, alebo sa dali na podnikanie. Takýchto odvážlivcov však nenájdete veľa.
Horehronci si uvedomujú svoj obrovský dar - jedinečnú prírodu, no ťažiť z toho buď nevedia, nemôžu, alebo na to nemajú. Aby však dali priestor tým, ktorí majú vstupný kapitál a vedia sa pohybovať v turistickom ruchu, to neurobia. "Bol som sa pýtať ujca z Dubovej, či mi predá pôdu, aby som si tam založil kemp aj s bufetom. Odvetil mi, že nie, lebo on si pôdu drží pre časy, keď tu bude vo veľkom rozkvitať turistický ruch a ceny pozemkov pôjdu hore. Ale ako tu má prekvitať turistický ruch, keď mu nechcú dať domáci priestor?“ sťažuje sa chlapík z dolniak, ktorého volajú Rio. Nad myslením tunajších sa neraz pozastaví. Napriek tomu pravdou zostáva, že sú to ľudia dobrosrdeční. Ich spevavá reč otvorí srdce každého cudzinca a ich životná filozofia vás prinúti prehodnotiť váš život.
Vynaliezavosť nezastaví nič
Horehrončania sa naučili žiť s prírodou i osudom, ktorý sa s nimi vlečie celé desaťročia. Dá sa povedať, že patria medzi najvynaliezavejších Slovákov. "Čo sa neprivarí, to do rána zmizne a ,efektívne´ zužitkuje,“ hovorí Michal, ktorého ľudia poznajú pod prezývkou Mišo Ryba. Podľa neho sa čaro Horehronia ukrýva práve v tejto zaspatosti až zaostalosti, no zároveň neobyčajnej húževnatosti. Ujko z horného konca Nemeckej stavia penzión. Chce si tam dovliecť obrovskú skalu z Hrona. Dohaduje sa pred nami s kamarátom, ako to spraviť. Na výsledok si nepočkáme, no už o hodinu počujeme, ako sa popri rieke valí "vetrieska“. "Ujko ide po skalu... Keby to videli ochranári, asi by zbledli hrôzou,“ smejú sa chlapci, ktorí muškária na Hrone. Stačí tu pobudnúť pár dní, pozorovať život domácich a bezmocne si poviete - It´s life (to je život). Žiadne pravidlá ani pokuty tu vynaliezavosť nezastavia. Chlapci, ktorí tu vyrastali, majú školu životom, kde učiteľom bola hlavne príroda. Vedia sa vŕtať v autách, vyznajú sa v lesníctve a ani zužitkovanie munície z druhej svetovej vojny nie je pre nich žiadny hlavolam. "Z tejto skaly sme ako deti skákali do Hrona. Jedine domáci z Medzibrodu vedeli skákať hlavičky,“ hovorí Mišo Ryba a ukazuje nám výhľad z 5-metrovej skaly na Hron. "Dnešné deti sú však iné. Čas trávia za počítačom namiesto toho, aby spoznávali všetko to krásne, čo tu máme,“ trpko dodáva. Časy sa menia
Časy sa menia, len na Horehroní máte pri pohľade na babku plákajúcu špinavú bielizeň v Hrone pocit, že čas sa tu zastavil. Je to však len dojem, lebo čosi sa predsa len zmenilo. Aj keď treba hneď dodať, že zmeny sa uskutočňujú len pomaly. Menia sa a pribúdajú i značenia upozorňujúce turistu na penzión, reštauráciu či múzeum. Mení sa aj marketing regiónu, ktorý zatiaľ zo zopár atrakcií, akou je napríklad čiernohorská železnička, chce vyťažiť maximum. Na druhej strane vás však zaskočí intenzita jázd vláčika, ktorý jazdí len trikrát denne a posledná jazda z Chvatimech ide o pol štvrtej popoludní. No stále to nestačí tempu, ktoré nasadili štáty Európskej únie. Pritom prírodné bohatstvo je tu nevídané a má potenciál zobudiť horehronské Podolie.
| Ceny Horehronie Ubytovanie Vodácke centrum Dronte (kemp), Nemecká Ubytovanie 90 korún/osoba/noc Penzión Vŕšky, Závadka nad Hronom 1-lôžková izba bez raňajok 390 korún/osoba/noc Chata ELKA, Mýto pod Ďumbierom Ubytovanie v letnej sezóne 200 korún/osoba/noc Hotel Golden Fish, Závadka nad Hronom Ubytovanie v letnej sezóne 650 korún/osoba/noc Stravovanie Euro Salaš, Brezno Ochutnávka produktov z ovčieho mlieka – žinčica, čerstvý syr, údený syr, šmirkas 50 korún/osoba Ochutnávka produktov s výkladom ich výroby + výklad o práci na salaši a o výrobe a spracovaní týchto produktov 100 korún/osoba Ochutnávka produktov s výkladom ich výroby a so salašníckym obedom/večerou + salašnícky obed/večera (slivovica, kotlíkový guláš s chlebom alebo bryndzové halušky so žinčicou alebo vyprážaný ovčí syr so zemiakmi a dresingom...) 290 korún/osoba Reštaurácia Elf, Brezno Hovädzia polievka s pečeňovými haluškami a zeleninou 29 korún Pstruh na grile s bylinkovým maslom 165 korún Atrakcie Splav Hrona – Mana Shop cena splavu Horna zahŕňa: lode, pádla, plávacie vesty, nepremokavé vaky/barely, pumpu, lokálnu dopravu – kompletný servis, služby inštruktora vodných športov (okrem večerného splavu Hrona) večerný splav 190 korún/osoba celodenný splav cez pracovný deň 450 korún/osoba celodenný splav cez víkend a sviatok 500 korún/osoba víkendový splav 1 000 korún/osoba dvojdenný splav počas pracovných dní 900 korún/osoba ceny pre deti dohodou Horehronské múzeum Brezno národopisná expozícia dospelí 30 korún deti 15 korún Čiernohronská železnička Individuálni cestujúci: Chvatimech – Čierny Balog dospelí 260 korún deti 130 korún Čierny Balog – Vydrovský skanzen dospelí 100 korún deti 50 korún Chvatimech – Vydrovský skanzen dospelí 360 korún deti 180 korún Rodinný lístok (2 dospelí a deti do 15 rokov): v cene je vstupné do lesníckeho skanzenu 1 050 korún |
| Tipy na výlety Jaskyňa mŕtvych netopierov Viacúrovňová bohato rozvetvená sieť riečnych chodieb vzájomne poprepájaných s priepasťami a komínmi vytvorila unikátnu Jaskyňu mŕtvych netopierov. Svojou rozsiahlosťou patrí medzi najvýznamnejšie slovenské jaskyne, dĺžkou 16,2 km (ešte stále nie je celkom domeraná) a hĺbkou 300 m. Názov dostala pre pozoruhodné nálezy veľkého množstva netopierích kostičiek, starých asi šesťtisíc rokov. Každoročne možno pozorovať nové prírastky čerstvo vyhynutých jedincov a vďaka ním dostala jaskyňa svoje pomenovanie. Jaskyňa má celkovo štrnásť úrovní, pričom siedma úroveň je najvyvinutejšia a najrozsiahlejšia. Časť tejto úrovne, nachádzajúcej sa v nadmorskej výške 1 510 metrov, je sprístupnená aj širokej verejnosti, a to speleologickou vodcovskou činnosťou, je to takzvaná trasa A, jej dĺžka je jeden kilometer a prehliadka touto trasou trvá asi hodinu. Pre náročnejších turistov sú prístupné aj trasy B a C, pričom náročnosť terénu a dĺžka trasy je už oveľa dlhšia (dva kilometre a viac). Pripravujú sa aj oveľa náročnejšie trasy, ale tu už bude potrebná oveľa lepšia telesná kondícia. Dĺžka pobytu pod zemou sa tu bude pohybovať až do 12 hodín. Víkendový splav Hrona Splav môžete podniknúť sami alebo prostredníctvom vodáckej cestovnej kancelárie, ktorá vám požičia celý výstroj a lode. Zabezpečí presuny na stanovištia mikrobusom. Program potom vyzerá nasledovne: Počas víkendu splavíte Hron na úseku od Nemeckej po Sliač. Trasa predstavuje 20 kilometrov od Nemeckej po Šalkovú. Na druhý deň ďalších 20 kilometrov zo Šalkovej do Sliača. Splav sa začína v sobotu ráno inštruktážou a rýchlokurzom. Je vhodný aj pre úplných začiatočníkov. Inštruktor cestovnej kancelárie vás poučí a pripraví na plavbu. Okrem toho kormidluje loď, preto nemusíte mať obavy o svoju bezpečnosť. Počas plavby sú aj prestávky, napríklad v Brusne alebo Slovenskej Ľupči, kde sa môžete občerstviť a naobedovať. Splav je jedinečným zážitkom nielen pre dobrodruhov, ale aj pre rodiny s deťmi. |
| Prečítajte si aj: |
| Horehronie láka prírodou, no Hron by mohol byť čistejší Cestovný ruch. V regióne môžete počas letnej dovolenky splaviť Hron, chytať ryby, preskúmať jaskyne alebo si nad krajinou zalietať. Horehronie je predovšetkým rajom pre turistov milujúcich prírodu. Nachádza sa tu totiž všetko, čo naplní srdce každého dobrodruha alebo len príležitostného zálesáka. V prvom rade je to rieka Hron. Každý Slovák, ktorý kedy sedel v člne, má aspoň jednu skúsenosť s touto druhou najdlhšou riekou Slovenska. Vodáctvo láka každý rok viac ľudí. Je to totiž šport, pri ktorom vy určujete rýchlosť i smer, a príroda zase zákutia, ktoré vám odkryje. Je to aj druh životného štýlu, ktorý je charakteristický neviazaním sa na čas, na starosti, na miesta atď. Jednoducho sadnete do člna a raz už musíte niekam dôjsť. Kedy, to určuje množstvo bufetov a penziónov po ceste, ako aj počet miest, kde sa môžete okúpať, či len tak posedieť na brehu. V kempe vás čaká spev, gitary a veľmi pohodoví ľudia. Všetky starosti môžete nechať doma, lebo celý splav vám kompletne zorganizujú a zabezpečia cestovné kancelárie. Vám stačí prísť napríklad do Brezna, a tam si vás už vyzdvihne vodácka kancelária, ktorá vám zabezpečí výstroj, člny, kemp i odvoz. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Služby sú lepšie, ľudia sú tí istí Rozhovor. S operným spevákom Martinom Babjakom o čare Horehronia: Pred dvoma rokmi ste po 17 rokoch odišli zo Slovenského národného divadla na „voľnú nohu“. Teraz už nie ste prácou viazaný na Bratislavu. Nepremýšľali ste nad tým, že by ste sa vrátili do Banskej Bystrice? Na voľnú nohu som neodišiel preto, aby som sa odsťahoval z Bratislavy. Mal som veľa práce a boli na mňa kladené veľké požiadavky. Dohodol som sa s vtedajším riaditeľom Mariánom Chudovským, že to bude pre mňa lepšie. Bulvár to vtedy chcel veľmi prepierať, ale ja som odmietal niečo negatívne hovoriť na inštitúciu, ktorá mi do života dala tak veľa. Odišiel som, lebo to bolo pre mňa lepšie. Bývať niekde inde ako v Bratislave dnes už nejde. Žijem tu so svojou rodinou. Moje deti tu vyrastali a sú tu udomácnené. Po pravde by som z Bratislavy odísť ani nechcel, lebo mne sa toto mesto od prvej chvíle veľmi páči. Je to tým, že moji rodičia tu študovali a často nám o Bratislave rozprávali. Rozprávali, s akými umelcami sa vtedy stretávali, od speváka Janka Blaha až po básnikov ako bol Ján Smrek. Otec spieval v kaviarni Ľudovi Ondrejovovi, kým on veršoval. Moji rodičia vo mne vypestovali vzťah k tomuto mestu. Celý článok >> |
| Tri naj... operného speváka Martina Babjaka Čiernohronská železnička Čiernohronská železnička vznikla v roku 1909 a v pravidelnej prevádzke bola až do roku 1982. Vtedajšia vláda rozhodla o zlikvidovaní celej dráhy a všetko zariadenie malo byť zošrotované. V tom istom roku sa však stala štátnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1983 sa spustil projekt obnovy železničky vo forme bezplatných pracovných táborov. No až 1. mája 1992 sa obnovila prevádzka medzi Čiernym Balogom a Vydrovskou dolinou a o rok neskôr aj z Čierneho Balogu do Hronca. V súčasnosti železnička premáva denne počas letnej turistickej sezóny. Jedinečným zážitkom je jazda 14-kilometrovým úsekom z Chvatimechu do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny. Prameň Hrona Hron pramení v horehronskom podolí, na styku s Nízkymi Tatrami a Spišsko-gemerským krasom, na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole, južne od sedla Besnik. Pri prameni, ktorý je vo výške 980 metrov nad morom, je umiestnená informačná tabuľa s údajmi o rieke a jej toku. Na prameň Hrona sa oplatí prísť pozrieť už len pre krásnu prírodu podhorských lesov, lúk a pastvín. Je to ideálne miesto pre cyklistiku. Po ceste môžete vidieť Chmaročský viadukt a neobvyklý úsek železničnej trate. Najpozoruhodnejšia stavba celej trate je špirálovitá slučka pri Telgárte v dĺžke 2,3 km. V nej je položený najdlhší tunel, na ktorý nadväzuje oblúkový viadukt. Žinčica a ovčí syr Pri návšteve Horehronia nemôžete vynechať ochutnávku žinčice a ovčieho syra na tradičnom salaši. Žinčica a ovčí syr patria k typickým slovenským jedlám. Je to produkt z ovčieho mlieka. Najlepší druh žinčice sa volá urda, je hustejšia ako normálna slaná alebo kyslá. K autentickému zážitku návštevy salaša patrí pitie žinčice z typických pastierskych črpákov. Na salaši vám určite ponúknu aj ovčí syr. Zrelý hrudový ovčí syr sa používa ako základná surovina na výrobu bryndze. Z nej sa zhotovuje slovenské národné jedlo bryndzové halušky, ku ktorým ako nápoj neodmysliteľne patrí práve žinčica. |