Máte nejaký úvodný zvyk, rituál, bez ktorého nezačnete pracovať?
-- Žiadny. Môj zaužívaný rituál je, že prídem ráno a pozriem si to, čo tu je -- čiže sťažnosti. Ak to je rituál, tak potom prosím. Ak máte na mysli kávičku, tak nie, to ma už prešlo. Iba keď je tu nejaká návšteva, tak si ju dám. Ustálený rituál sú sťažnosti (smiech).
Koľko spravidla trvá váš pracovný deň?
-- Minimálne 12 hodín, maximálne 16 hodín, alebo podľa potreby. Od tej 7.30 -- 7.45 hodiny do 20.00 hodiny. Posledné dve hodiny sa večer venujem pošte, vybaveniu žiadosti. Ale zase som na mobile 24 hodín, ten nevypínam ani v noci. To považujem za -- povedal by som psiu -- povinnosť.
Aké najťažšie rozhodnutie ste v práci spravili?
-- No to sa priznám, že neviem. Alebo inak, ja skôr rozhodnutia považujem za štandardné, lebo majú byt presné a najmä rýchle. Možno medzi najťažšie rozhodnutia patria tie, ktoré rozhodujú o existencii alebo neexistenciu policajtov vo výkone služby. Všetky tie problémy, ktoré sú a verejnosť ich vníma, sa dostanú ku mne na stôl -- a pokiaľ je to policajt v činnej službe a rozhoduje sa o tom, či zostane alebo nezostane v činnej službe. To si myslím, že sú asi najťažšie rozhodnutia, pretože sú tam ľudia, ktorí sa prvýkrát v živote pošmykli po desiatkach rokov. Tam sa dosť ťažko rozhoduje, lebo môže prísť o všetko -- čiže ide o rozhodnutia o existencii človeka.
Prenášate si pracovné povinnosti aj domov?
-- Snažím sa skôr nie, ale pýtam sa, čo je to domov? Lebo keď prídem o deviatej -- desiatej večer, tak už to nemám ani na koho prenášať. Stane sa, že si niektoré materiály, ktoré treba mať ráno pripravené, beriem aj domov. Takže prácu si nosím domov, ale pracovné povinnosti nie.
Zasahuje do vašej práce aj rodina?
-- Nie. Vôbec, ja si stále myslím, že treba zásadne odlišovať rodinu od práce. Rodina v žiadnom prípade nie a ani nemôže hovoriť do mojej práce. Som zvyknutý za tie roky, že vždy tieto problémy som si riešil sám a nikdy som rodinu do toho neplietol -- a ani nechcem, aby sa do toho rodina plietla. A v podstate ani nemajú kedy (smiech).
Čím spravidla uzatvárate svoj pracovný deň?
-- Prázdnym stolom. To je to, čo som už spomínal, že na večer si tie dve hodiny pozerám a dávam dokopy poštu z celej republiky. Nech to vyzerá na akokoľvek dlho, vždy to musím skončiť. Keď to mám všetko vyriešené, tak môžem spokojný odísť domov.
Špecialista otázka: Keď ste povedali, že jazdíte aj 200-kilometrovou rýchlosťou, médiá vás za to dosť kritizovali. Spomalili ste?
-- Nie. To patrilo bulvárnym médiám, tie sa toho chytili, bolo to presne cielené a splnilo to svoj účel. Stále jazdím ako uznám za vhodné.