V polovici decembra zmluvu slávnostným podpisom odobrili zástupcovia členských krajín vrátane premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Vzápätí sa koaliční partneri doma dohodli, že ju treba predložiť do parlamentu.
Koaličný expres
Expresným tempom sa zmluva dostala už na januárovú schôdzu parlamentu. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš (Smer-SD) si želá, aby Slovensko prijalo zmluvu medzi prvými krajinami. Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni (ĽS-HZDS) tiež tvrdí, že zmluvu treba prijať čo najskôr. Má na to aj jednoznačný dôvod. "Sme eurooptimisti a podporujeme Európsku úniu."
S prijatím Lisabonskej zmluvy však máme čas do konca tohto roka. Nehovoriac o tom, že v takom blízkom termíne nepadne ani rozhodnutie Ústavného súdu k predchádzajúcej Zmluve o ústave pre Európu (Lisabonská zmluva je jej miernejší variant), ktoré by mohlo priniesť svetlo do toho, či parlament mal právomoc rozhodnúť bez vypísania všeľudového hlasovania.
Treba spomaliť
Šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj však hovorí, že treba zmierniť tempo. "Treba to ešte rozanalyzovať a viesť k tomu diskusiu na verejnosti." Je presvedčený o tom, že ani samotní poslanci parlamentu nestihli spoznať obsah dokumentu. Zástancami spomalenia sú aj kresťanskí demokrati. Podpredseda Martin Fronc hovorí, že najskôr je potrebné informovať ľudí, čo nám zmluva prinesie. Pripomenul, že sám dostal text v slovenčine len pred pár dňami. Referendum však tentoraz žiadať nebudú. "Je na to malá šanca."
Na schválenie zmluvy je potrebná ústavná väčšina (90 hlasov). Prezident Ivan Gašparovič avizuje, že bude schválená s ešte väčším počtom hlasov ako pri euroústave (za bolo 116 poslancov). Napriek tomu, že v zmluve vidí isté úskalia, je presvedčený, že Európa ju potrebuje. Rovnako sa k tomu vyjadril aj jeho český kolega Václav Klaus, ktorý je známy ešte kritickejšími názormi na európske záležitosti. "Nebudem hádzať žiadne polená pod nohy," vyhlásil pre HN. Pripomenul, že u nich zmluvu odobrila vláda a v najbližšom čase ju hodlá predložiť do parlamentu.
Čaká sa na súd
Ústavný súd má na stole sťažnosť pre schválenie euroústavy. Predkladatelia sťažnosti avizujú, že rovnako budú konať aj v prípade Lisabonskej zmluvy. "Aj keď ide o miernejší dokument, výhrady sa zdajú rovnaké," hovorí Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu. Je presvedčený, že v oboch veciach sa malo najskôr rozhodovať v referende. Súd vytýčil pojednávanie k euroústave koncom decembra. Nekonalo sa však pre absenciu právneho zástupcu navrhovateľov.
Aj expremiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) sa s ratifikáciou euroústavy ponáhľal. Slovensko ju prijalo medzi prvými štátmi v máji 2005. Nasledovalo odmietnutie euroústavy vo Francúzsku a v Holandsku, a preto bolo treba vypracovať nový dokument.

O čom je Lisabonská zmluva:
- Definuje pozície jednotlivých krajín a ich inštitúcií, ich právomoci a kompetencie
- Posilní sa postavenie národných parlamentov, budú mať viac práv na veto
- Podľa niektorých názorov nás zmluva oberá o istú časť suverenity
- Slovensko stratí jedného europoslanca (zo 14 na 13)