Ten je vôbec najstarším prípadom na Ústavnom súde SR, v roku 2001 ho napadlo KDH.
Podľa interrupčného zákona žena môže požiadať o prerušenie tehotenstva najneskôr do 12 týždňov jeho trvania bez udania dôvodu. Medializované informácie naznačujú rozhodnutie súdu, že potraty nie sú v rozpore s ústavou. Podľa informácií ČTK sa totiž podanie proti potratom chystá podporiť údajne iba menej ako tretina z trinástich ústavných sudcov. Hlasovania sa zrejme vzdá Peter Brňák, ktorý sa ešte ako poslanec pod podanie podpísal. Riaditeľka kancelárie predsedníčky Ústavného súdu SR Ľubica Mackovičová túto informáciu nekomentovala. Či súd aj vynesie rozhodnutie, podľa nej zatiaľ nie je stopercentne isté. Určite však bude známe do konca roka.
Čaplovič nechce 19. storočie
Na verdikt čakajú aj politici. "Budem akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu. Na základe toho sa budeme v rámci legislatívy riadiť," povedal pre HN vicepremiér pre ľudské práva Dušan Čaplovič (Smer-SD). Podľa neho je dôležité, aby sa vnímal život matky aj nenarodeného dieťaťa. "Aby sa k potratom nepristupovalo tak, ako napríklad v Poľsku, kde ich vnímajú na úrovni 19. storočia." Poslankyňa Milada Belásová (SNS) upozorňuje, že ženy k možnému tehotenstvu pristupujú zodpovednejšie a využívajú antikoncepciu. "Sú rôzne životné situácie a žena má právo sa rozhodnúť, či to zvládne alebo nie." Právo na rozhodnutie by mala mať žena aj podľa poslankyne Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS). Množstvo gynekológov si na vykonávanie potratov uplatňuje výhradu vo svedomí. Za ich úplný zákaz však nie sú. "Ženy musia mať šancu, keď otehotnejú pri znásilnení alebo inom neželanom spôsobe, aby sa nemuseli ako v minulosti uchyľovať ku kriminálnym činom," vyhlásil pre HN prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Ján Danko.
Politická zbraň
V roku 2003 kauza potraty takmer rozbila vládnu koalíciu, keď ANO do parlamentu predložila novelu interrupčného zákona ako reakciu na podnet KDH na Ústavný súd. V parlamente uspela s podporou opozície a KDH to označilo za porušenie koaličnej zmluvy. Prezident Rudolf Schuster novelu vetoval a navrhol parlamentu, aby sa platnosť prípadne opätovne schváleného zákona viazala na rozhodnutie ústavného súdu. Pred Ústavným súdom sa dnes stretnú poslanec Daniel Lipšic (KDH), ktorý zastupuje navrhovateľov a exposlanec Miroslav Abelovský za NR SR. "Ústavný súd rozhoduje o tom, či je možná právna úprava, že v prvých troch mesiacoch je možné vykonať interrupciu aj bez zdôvodnenia. U nás je možné vykonanie interrupcie aj v prípade, že si rodičia chcú zvoliť pohlavie dieťaťa," zdôraznil Lipšic. Pripúšťa však, že právo ženy na interrupciu by za určených podmienok malo byť zakotvené v zákone, napríklad ak sa rodina ocitá vo finančnej kríze. "Myslím si, že Ústavný súd odmietne návrh skupiny poslancov," tvrdí Abelovský.
Potraty zaviedol Lenin
Legalizácia potratov prebehla v bývalom Československu v 50. rokoch podľa vzoru Sovietskeho zväzu. Tam liberalizoval umelé prerušenie tehotenstva v roku 1920 Vladimír Iľjič Lenin. U nás interrupcie zo zdravotných dôvodov umožnil Trestný zákon v roku 1950. Liberálnejšia forma sa objavila o sedem rokov neskôr. Žena musela pred špeciálnou komisiou dokázať, že sú dôvody jej rozhodnutia skutočne neprekonateľné. Najväčší počet potratov zaznamenali lekári na Slovensku na prelome 80. a 90. rokov. V posledných desiatich rokoch vďaka antikoncepcii počet potratov klesol na vlaňajších 14-tisíc.
Najlepšia prevencia je zákaz
Rozhovor. Jana Tutková z Centra pre bioetickú reformu pre HN:
Čo očakávate od rozhodnutia Ústavného súdu o interrupciách?
Očakávame, že ústavní sudcovia zvážia vážnosť situácie – teda komunistický zákon a ponovembrovú ústavu – a že budú čeliť pravde naozaj tak, ako stojí v našom práve. A že budú odolávať manipuláciám.
Ako budete postupovať, ak Ústavný súd rozhodne, že interrupcie nie sú v rozpore s ústavou?
Keďže sme si vedomí toho, že politici sú dnes populisti, a riadia sa verejnou mienkou, naša cieľová skupina je verejnosť. Chceme, aby poznala fakty, mala vedecké informácie, poznala štatistiky z iných krajín a právne pozadie u nás aj vo svete.
Ženy si nájdu iné cestičky
Rozhovor. Oľga Pietruchová zo Spoločnosti za plánované rodičovstvo pre HN:
Veríte, že zostane zachované právo ženy rozhodnúť sa?
Som presvedčená, že to tak bude. Neexistujú nijaké právne relevantné argumenty, prečo by mal súd rozhodnúť inak. Všetky opačné argumenty sú ideologické. Naša ústava hovorí, že štát nie je viazaný na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ak súd bude rozhodovať podľa právnych argumentov, nemá dôvod ten zákon odmietnuť.
Ako budete postupovať ďalej, v prípade, že výrok súdu bude v neprospech interrupcií?
Ak to dopadne inak, dá sa jedine zmeniť ústava, aby tam jednoznačne bolo povolené právo ženy rozhodnúť sa o svojom tehotenstve. Som presvedčená, že v ústave to je.
Celý rozhovor >>