Kremnica v posledných rokoch investovala desiatky miliónov korún do cestovného ruchu. Okrem termálneho kúpaliska sa otvorilo športovo-relaxačné stredisko na Skalke. Priniesla táto investícia prvé ovocie v náraste počtu turistov?
Bola to investícia priamo mesta, na ktorú sme získali 120 miliónov korún z Európskej únie. Ďalšie desiatky miliónov dofinancovalo mesto a nebolo to ani zďaleka päť percent. Musím povedať na rovinu, že modelové prepočty hovorili o strate jeden až jeden a pol milióna ročne, pretože šlo o projekt z eurofondov, ktorý nemal byť ziskový. Naše očakávania boli pesimistické, no nakoniec to dopadlo lepšie, ako sme si mysleli. Napodiv, v takom tichom období, ako boli máj a začiatok júna, sme mali plno. Čo sa týka mesta, z roka na rok sa nám zvyšuje návštevnosť. Najväčší nátresk máme, samozrejme, počas festivalu Kremnické gagy a Zimná stopa.

Snažíte sa profilovať ako turistické mestečko. Problémom všetkých slovenských miest je však zaujať turistu natoľko, aby mestom iba neprešiel, ale strávil v ňom dva-tri dni. Ako sa snažíte zdržať ho tu?
Ľudia chodia na jednodňové návštevy, ak ich láka história a kultúrne pamiatky, čo Kremnica má. Sami by sme si ale želali pobytovú turistiku. Pomaly sa nám to darí v zime, vďaka lyžovaniu. Na Skalke máme široko-ďaleko jedinečné stredisko pre bežecké lyžovanie, ktoré "zamestná“ športovcov na celý týždeň. Okrem zjazdoviek tam udržujeme 50 kilometrov bežeckých tratí. No na to, aby ľudia prichádzali do Kremnice počas celého roka a na niekoľko dní, som si vymyslela výstavbu golfového ihriska. Počítam s tým, že to bude výhodné doplnenie lyžiarskeho centra. Kremnica má výnimočné podnebie a klímu vhodnú pre golf. Je vyššie položená a obklopená lesmi. V letných horúčavách sa v južných oblastiach počas obeda nedá hrať, ale u nás je príjemne. Svojou polohou to Kremnica vyhrala aj z hľadiska inverzií, ktoré sú typické v jarnom a jesennom období. Kým je v Žiari, Banskej Bystrici alebo vo Zvolene hmla, v Kremnici sú nádherné slnečné dni. Navyše, následkom globálneho otepľovania sa predlžuje jarné a jesenné obdobie, čím sa predlžuje golfová sezóna.

Golfové ihrisko ešte nie je hotové. Čím lákate návštevníkov teraz?
Vynikajúce podmienky sú tu pre cykloturistiku. Preto sme tento rok označili 260 kilometrov cyklistických trás v Kremnických vrchoch a okolí. Lesné zvážnice, ktoré v zime fungujú ako bežecké trasy, budú odteraz využívať cyklisti. Samozrejme, lákame ich aj letnými festivalmi ako Kremnické gagy, Kremnický hradný organ a Hudba pod diamantovou klenbou.

Mestu svitajú lepšie časy v turistickom ruchu. Má tu vyrásť centrum Goldenpark s najväčším wellness centrom pod strechou apartmánového domu na Slovensku i nová zjazdovka, golfové ihrisko, o ktorom ste hovorili. Zabezpečíte aj kvalitné služby?
Goldenpark je jedna z tých aktivít, vďaka ktorej sa zvyšujú ubytovacie kapacity hlavne s vysokou kvalitou. Priamo mesto nebuduje žiadne hotely, ale pripravujeme podmienky, aby sem investori chceli prísť. Dnes tu bol záujemca o mestské pozemky, ktorý by chcel vybudovať ďalšie ubytovacie kapacity. Nové športové centrum, golfové ihrisko atď., priniesli svoj efekt a investori sa začínajú intenzívne zaujímať o toto územie.

Turizmus a investície doň ohrozovala žiadosť kanadskej spoločnosti Tournigan Gold Corp. obnoviť po 16 rokoch ťažbu zlata v kremnických baniach. V akom štádiu je posúdenie ich žiadosti?
Zatiaľ sa celý proces zastavil, pretože firma Kremnica Gold, dcérska spoločnosť Tourniganu, neodovzdala ministerstvu životného prostredia v stanovenom termíne správu o vplyve ťažby na životné prostredie. Žiadny definitívny zámer zatiaľ nemáme. Donedávna sa robili ešte prieskumné geologické vrty. No na druhej strane pochybujem, že sa celý proces začne odznova. Je totiž zaujímavé, že materská spoločnosť Kremnica Gold zmenila svoj názov na Tournigan Energy Ltd. s tým, že sa chce orientovať na urán a energetické zdroje. Mohlo by to signalizovať, že zlato pre nich prestáva byť zaujímavé. Ďalšou indíciou je ekonomický stav spoločnosti. Ekonomická kríza v Amerike zasiahla aj kanadské firmy. Akcie Tourniganu mali minulý rok hodnotu okolo štyroch kanadských dolárov. Pred dvoma dňami klesli na 0,4 kanadského dolára. Aj podľa výročnej správy za rok 2007 spoločnosť za posledné roky končí v strate. Napríklad minulý rok ukončili stratou vyše sedem miliónov kanadských dolárov. Sú to pre mňa nepriame informácie, že sa v projekte nebude pokračovať.

Ťažba zlata kanadskou spoločnosťou vyvolala u ľudí veľký odpor. Zároveň i neistotu ďalších potenciálnych investorov. Upokojili sa už?
Stále je cítiť obavy. Investori, hlavne v cestovnom ruchu, si uvedomujú obrovský potenciál, ktorý Kremnica má, ale vždy, keď prídu, opýtajú sa ma, či sa bude ťažiť, alebo nebude. Odpovedám im tak, ako vám, že nemôžem vyhlásiť, že nebude, ale všetko nasvedčuje tomu, že nie.

Zlata v Kremnici zostalo ešte stále dostatok na to, aby sa oň i naďalej zaujímali spoločnosti s touto orientáciou. Prichádza do úvahy možnosť, že sa v budúcnosti predsa len ťažiť bude?
Skôr nie, ako áno, pretože podľa našej, ale aj európskej legislatívy, konkrétne "Aahurského dohovoru“ majú občania právo zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch o životnom prostredí. Môžu sa vyjadriť a ministerstvo ich názor musí vziať do úvahy. Dnes si už Slováci uvedomujú svoje práva a nahlas sebavedome povedia, čo sa im nepáči. Environmentálne vedomie sa mení a ľudia chápu, že peniaze nie sú všetko. Okrem toho sa nám podarilo zmeniť banský zákon, do ktorého bola zapracovaná podmienka o použití kyanidových vaní len so súhlasom dotknutých obcí a samosprávneho kraja. Definitívny súhlas dáva banský úrad, ktorý musí brať do úvahy názor občanov.