Dôvody, prečo vám neprišla výplata na účet, môžu byť rôzne. V súčasnosti nie je meškanie výplat miezd v menších či väčších firmách ničím nezvyčajným. Pokiaľ je to pár dní a zamestnávateľ vás na toto meškanie upozorní, vysvetlí príčiny a zaviaže sa vyplatiť peniaze čím skôr, vo väčšine prípadov dokážete byť tolerantní. Keď však výplata nepríde ani pätnásť dní po výplatnom termíne, buďte si istí - príčinou nie je chorá účtovníčka, ale - firma nemá peniaze, prípadne platiť nechce. Váš skutočný problém sa v tomto okamihu ešte len začína...
| Kroky, ktoré treba vykonať, ak nedostávate mzdu 1. Písomne vyzvite firmu na vyplatenie mzdy – tak budete mať doklad o tom, že ste sa snažili situáciu riešiť. 2. Podajte podnet na príslušný Inšpektorát práce – spravidla do 30 alebo 60 dní urobia vo firme inšpekciu. 3. Zvážte trestné oznámenie – ak firma mala v deň splatnosti mzdy peniaze a nutne ich nepotrebovala, môže sa potrestať odňatím slobody. 4. Obráťte sa na odbory – tie vás môžu zastupovať na súde v pracovnoprávnych veciach, ak ste ich členom, rovnako tiež hradiť súdne poplatky a trovy konania. 5. Spíšte návrh na konkurz – dňom doručenia návrhu na konkurz na súd je firma platobne neschopná. Vaše nároky môže uspokojiť aj Sociálna poisťovňa z garančného fondu, a to dávkou garančného poistenia. 6. Okamžite skončite pracovný pomer – pokiaľ vám nevyplatili mzdu do 15 dní od splatnosti. Máte nárok na odstupné za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. 7. Podajte návrh na súd – pripravte si pevné nervy a vyzbrojte sa trpezlivosťou. Problémom je neexistencia pracovných súdov alebo pracovnoprávnych senátov, čo situáciu značne komplikuje. |
Zákonník práce to uľahčí
"V takejto situácii máte možnosť uplatniť si svoje práva, ktoré vám poskytuje Zákonník práce,“ hovorí Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa pre účtovníctvo, dane a mzdy Združenia podnikateľov Slovenska. Ako ďalej pokračuje, mzda je splatná za predchádzajúci mesiac, a to najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca, ak sa to v kolektívnej či pracovnej zmluve nedohodlo inak. "V praxi to znamená, že mzdu za mesiac september vám firma môže vyplatiť do 31. októbra bez toho, aby porušila zákon. Ak sa tak nestane, máte nárok podľa paragrafu 69 Zákonníka možnosť okamžite skončiť pracovný pomer, a to uplynutím lehoty 15 dní po splatnosti mzdy, čiže v tomto prípade po 15. novembri,“ objasňuje Lukačovičová. Musíte si však ustrážiť lehotu a urobiť tak do jedného mesiaca. Nenechajte sa vydierať zdôvodnením, že treba ešte pár týždňov počkať, kým sa situácia zlepší, prípadne podpísať novú zmluvu, kde vám sľubujú nižší plat. Zvážte, či sa vám vyplatí dlhšie čakanie ako jeden mesiac vôbec vyplatí a nebude lepšie poobzerať sa po práci inde.
Odstupné aj pri výpovedi
Neobávajte sa, že týmto krokom prídete o odstupné. "Na odstupné máte nárok, a to vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov,“ radí poradkyňa. Keď ukončíte pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy, následne sa zaregistrujte na úrade práce a ak splníte potrebné podmienky, dostanete aj dávky v nezamestnanosti. Výhodné to je pre vás z toho dôvodu, že sa stanete poistencom štátu, čiže štát za vás platí zdravotné poistenie. Keď sa rozhodnete neprihlásiť sa na úrade práce, musíte sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni a platiť za seba zdravotné poistenie na vlastné náklady. "Nezabudnite, že ku dňu ukončenia pracovného pomeru vám firma musí vystaviť dokumenty preukazujúce ukončenie pracovného pomeru, potvrdenie o zamestnaní, o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti a pracovný posudok,“ radí Jaroslava Lukačovičová.
Skúste to so živnosťou
Zrušiť pracovný pomer sa však nie každý odhodlá, zvlášť v prípade, ak je v danom regióne menej práce. "Využiť možnosť okamžite ukončiť pracovný pomer sa rozhodnú vo väčšine prípadov len tí, ktorí majú nádej alebo prísľub iného zamestnania, alebo si môžu dovoliť ostať určitý čas bez pravidelného príjmu. Ostatní len dúfajú, že jedného dňa sa firme zlepší finančná situácia, alebo sa cez súd či správcu konkurznej podstaty svojich peňazí dočkajú,“ spresňuje Lukačovičová. Aké možnosti teda v praxi existujú? V regiónoch, v ktorých si ľudia ťažko hľadajú prácu, je podľa poradkyne možným riešením využiť momentálne ponúkané príspevky na "samozamestnanie“. "Zamestnanec, ktorý ukončil pracovný pomer, musí byť zaregistrovaný na úrade práce, absolvovať kurz základov podnikania, na ktorom si vypracuje podnikateľský plán, následne si založí živnosť, pričom môže získať príspevok práve od úradu práce. Živnostník je pre mnohé firmy lacnejší a flexibilnejší ako stáli zamestnanci. Pre neho to znamená zrieknutie sa niektorých výhod zamestnanca, ale odmenou môže byť získanie práce.“
"Dohodári“ bez nárokov
Podľa vyjadrení Jaroslavy Lukačovičovej, z hľadiska financií sú na tom lepšie zamestnanci, ktorým Zákonník práce poskytuje aké-také záruky. Či už mzdy počas plynutia výpovednej lehoty, alebo vo výške vyplateného odstupného, vo forme príspevku v nezamestnanosti po zaregistrovaní sa na úrade práce, prípadne neskôr sociálnych dávok. Môžu sa tiež uchádzať o priznanie dávky z garančného poistenia zo Sociálnej poisťovne. Horšie sú na tom tí, ktorí pracujú formou dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. "Dohody sú väčšinou dohodnuté na určitý čas. Pokiaľ to tak nie je, pracovný pomer možno ukončiť bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou, plynúcou od dňa doručenia. Pri tejto forme práce však pracovníci nemôžu čakať žiadne nároky z odstupného.“ Zamestnanci sú na tom lepšie aj v prípade, ak bol na zamestnávateľa vyhlásený konkurz. V tomto prípade si ako veritelia môžu prihlásiť svoje pohľadávky voči zamestnávateľovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Máte však vôbec šancu byť úspešní? Zdena Dvoranová, právnička Odborového zväzu Chemie tvrdí, že je to veľmi ťažké. "Ide o existenčnú záležitosť zamestnancov a ich rodín, o to viac sa dostáva do popredia neexistencia pracovných súdov alebo pracovnoprávnych senátov na Slovensku, čo situáciu ešte viac sťažuje.“
| Prečítajte si aj: |
| Živnostníci si môžu vymáhať peniaze len prostredníctvom súdu Keď vám firma riadne nevypláca mzdu z ekonomických dôvodov, spory bývajú veľmi zložité. Situáciu dobre poznajú aj na inšpektorátoch práce. „Porušovanie paragrafov 120 a 129 Zákonníka práce, čiže nedodržiavanie minimálnych mzdových nárokov, nevyplatenie mzdy zamestnávateľom a nedodržiavanie výplatného termínu, boli predmetom skoro každého druhého podania v prvom polroku tohto roka,“ hovorí hovorkyňa Národného inšpektorátu práce v Košiciach Slavěna Vorobelová. Ako ďalej dodáva, po podaní podnetu na príslušný krajský inšpektorát práce inšpektori nariadia firme odstrániť zistené nedostatky, prípadne jej uložia finančný postih, nezaručia však vyplatenie finančných mzdových nárokov zamestnancom. Pokuta za porušenie povinností však môže dosiahnuť až 33 193,92 eura (milión korún). |
| Nehnuteľnosti sú „behom na dlhé trate“ Podnikám od roku 1995 a prvú investíciu do nehnuteľnosti som urobil v roku 1998. Hlavným dôvodom bola vtedy snaha vymaniť sa spod svojvôle istého prenajímateľa. Až následne som začal vnímať reality ako nástroj na rozloženie rizika a trvalo ďalších niekoľko rokov, kým sme postupne vytvorili spoločnosť DUPOS, ktorá spravuje vlastné i cudzie nehnuteľnosti, venuje sa realitnej činnosti a zabezpečuje výkon dražieb pre banky. |
| Anketa: Obmedzili ste kvôli kríze svoje osobné výdavky? Rudolf Podoba, primátor mesta Handlová Vo vzťahu k mojim osobným výdavkom musím s úsmevom konštatovať, že zrejme zaúčinkovala vyššia moc. Vždy sme s manželkou investovali triezvo, takže sme zásadne nemuseli prehodnocovať rozpočet. V tomto roku sa z nás stávajú „bojovníci proti kríze“ v pravom zmysle slova. Postupne sa nám pokazili všetky elektrospotrebiče, počnúc práčkou a mikrovlnkou končiac. |
| krízová poradňa Čo hovorí Zákonník práce o stravovaní? Musí zamestnávateľ povinne prispievať svojim zamestnancom na stravovanie aj zo sociálneho fondu? |