Kraj patrí medzi významné hospodárske regióny s rozvinutým priemyslom. Má 48,4 percenta ekonomicky aktívnych obyvateľov a miera ekonomickej aktivity dosahuje 58,4 percenta.
V rámci podnikateľských aktivít malo ku koncu roka 2009 v Žilinskom kraji sídlo 9,6 percenta zo všetkých ziskových organizácií na Slovensku a 14,3 percenta z celkového počtu fyzických osôb. V roku 2009 pracovalo v kraji 12,1 percenta zamestnaných osôb z ich celkového počtu v SR a medziročne sa ich počet znížil o 5,7 percenta.
Mzdy a HDP
Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 656,93 eura a za celoslovenským priemerom zaostala o 11,8 percenta.
Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby HDP patrí k stredne výkonným regiónom Slovenska. Tvorba hrubého domáceho produktu v období rokov 2001 až 2007 mala stúpajúci trend, čo naznačuje progresívny vývoj regionálnej ekonomiky. V roku 2001 regionálny hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 3 602 miliónov eur, v roku 2007 bol 6 643 miliónov eur v bežných cenách. Objem v kraji vytvoreného HDP predstavuje 10,8-percentný podiel na vytvorenom HDP v SR. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP v Žilinskom kraji dosiahol 9 552 eur v bežných cenách, čo predstavuje 83,8 percenta úrovne HDP na obyvateľa v SR.
Zahraničné investície
Výkonnosť ekonomiky kraja pozitívne ovplyvňujú aj priame zahraničné investície. Podľa porovnania stavu priamych zahraničných investícií ku koncu roka 2007 sa Žilinský kraj v rámci Slovenska nachádza na štvrtom mieste s podielom 6,9 percenta za Bratislavským (61,6 percenta), Trnavským (10,2 percenta) a Košickým krajom (9,1 percenta).
Priemysel
Priemysel prispieva významnou mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónu. Dôležitým ukazovateľom úrovne priemyselnej výroby sú tržby za vlastné výkony a tovar.
V priemyselných subjektoch Žilinského kraja s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli v roku 2009 tržby za vlastné výkony a tovar 6 591,4 milióna eur. Podiel kraja (12,5 percenta) na celoslovenskom objeme tržieb v priemysle bol tretí v poradí, po Bratislavskom kraji (33,7 percenta) a Trnavskom kraji (17,4 percenta). Z územného hľadiska viac ako polovicu tržieb v kraji vyprodukovali podniky v okrese Žilina (61,9 percenta).
Podľa ekonomických činností najväčší podiel 36,2 percenta na tržbách za vlastné výkony a tovar v kraji tvorila výroba motorových vozidiel. Dodávka elektriny, plynu a pary sa podieľala 20,9 percenta, výroba papiera 9,4 percenta, výroba strojov a zariadení 7,4 percenta.
Stavebníctvo
V Žilinskom kraji má silnú pozíciu stavebníctvo. Stavebné subjekty sídliace v Žilinskom kraji s počtom zamestnancov 20 a viac realizovali v roku 2009 tržby za vlastné výkony a tovar v objeme 785,1 milióna eur. Žilinský kraj s podielom 15,4 percenta bol druhý v poradí za Bratislavským krajom(41 percent).
Doprava
Kraj má veľmi dobrú dopravnú polohu v rámci Slovenska na dôležitých medzinárodných a vnútroštátnych komunikáciách. Prechádza ním hlavný cestný ťah z Českej republiky na Ukrajinu i cestné ťahy z Bratislavy a Šiah smerom do Poľska. Ku koncu roka 2008 bolo v kraji 66,803 km diaľničných úsekov a ďalšie sú vo výstavbe.
Organizácia železničnej dopravy predurčuje Žilinský kraj za miesto napojenia železničnej siete Slovenska na celoeurópsky systém. Prepojenie je zabezpečené hlavnou traťou Bratislava - Košice, ktorá prechádza cez Žilinu a traťami zo susedného Poľska a Českej republiky, ktoré prechádzajú Čadcou smerom na Žilinu. Tým sa Žilina stáva dôležitým dopravným uzlom tak regiónu, ako aj Slovenska. Regionálny charakter majú železnice Žilina - Rajec, Čadca - Makov na Kysuciach a Kraľovany - Trstená na Orave. Centrálnym uzlom je Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom.
Medzinárodná letecká doprava je lokalizovaná 10 km od centra regiónu v obci Dolný Hričov. Pristávať tu môžu lietadlá s kapacitou 60 pasažierov. V súčasnosti je v prevádzke pravidelná linka do Prahy s dvomi letmi denne.
Školstvo
Školstvo reprezentuje sieť školských zariadení. V kraji je 339 materských škôl, 271 základných škôl, 39 základných umeleckých škôl, 28 gymnázií, 2 konzervatória, 65 stredných odborných a odborných škôl a 39 špeciálnych škôl.
V krajskom meste má sídlo Žilinská univerzita, v Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského Bratislava, v Ružomberku Katolícka univerzita a v Liptovskom Mikuláši Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.
Kultúra
Kraj je významný kultúrny región Slovenska a disponuje bohatým kultúrno-historickým potenciálom.
Najznámejšími národnými kultúrnymi pamiatkami sú
- Bytčiansky zámok, pôvodne stavaný ako vodný hrad,
- lesná železnička v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke,
- Oravský hrad v Oravskom Podzámku,
- Slovenské národné múzeum v Martine,
- prvá budova Matice slovenskej v Martine,
- lesná úvraťová železnica Chmúra - Tanečník v Oravskej Lesnej,
- Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a
- hrad Strečno pri Žiline.
Známa je i ojedinelá ľudová architektúra v Čičmanoch, drevený betlehem v Rajeckej Lesnej, ako aj svetový unikát - drotárska expozícia Považského múzea, umiestnená v Budatínskom zámku.
Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je zapísaná osada Vlkolínec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, a v Tvrdošíne sa nachádza vzácna pamiatka UNESCO - gotický drevený kostolík z 15. storočia.
Prírodné bohatstvo
Región Žilinského kraja je bohatý na výskyt minerálnych a termálnych vôd, ktoré sa využívajú na liečenie v kúpeľoch:
- Rajecké Teplice (pohybová a nervová sústava),
- Turčianske Teplice (urologické a reumatické ochorenia),
- Korytnica (tráviaca sústava),
- Lúčky (ženské ochorenia) a
- Liptovský Ján (tráviaca sústava a reumatické ochorenia).
Minerálne vody sa využívajú aj ako stolové vody Budiš, Fatra a Korytnica. Na rekreačné účely sa využívajú geotermálne vrty v Liptovskom Jáne, Bešeňovej, Rajci, Oraviciach a Stráňavách.