Do rómčiny preložené jedálne lístky v reštauráciách, aj nápisy v potravinách či na športoviskách by mali byť povinné v každej obci, kde sa k rómskej menšine hlási minimálne 15 percent obyvateľov. S takouto novinkou počíta novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú do pripomienkového konania predložil vicepremiér pre národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd).

Rozhodne sídlo firmy
Povinné preklady do menšinového jazyka sa majú podľa novely týkať firiem, ktoré sídlia v mestách a obciach, v ktorých evidujú aspoň 15 percent príslušníkov národnostnej menšiny. Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2001 bolo 84 obcí, kde Rómovia presiahli 15-percentnú hranicu. Počet obcí ešte môže vzrásť, pretože na máj je naplánované ďalšie sčítanie.

Majiteľovi reštaurácie vo Veľkej Ide v okrese Košice-okolie Štefanovi Žigovi sa opatrenie nepozdáva. „Kto si to vymyslel, nech si to v rómčine napíše, keď si otvorí vlastnú prevádzku. Ja po rómsky neviem,“ reagoval Žiga. V obci sa pred desiatimi rokmi prihlásilo k rómskej národnosti 31,6 percenta občanov.

Chmel hovorí o rešpekte
Chmel s kritikou nesúhlasí, menšiny podľa neho majú ústavné právo prijímať informácie v rodnom jazyku. „Nejde o to, že by nerozumeli po slovensky, ale uvádzanie informácie v ich jazykoch je vyjadrením rešpektu k ich identite, občianskej a ľudskej dôstojnosti, k naplneniu ich skutočného domova tu,“ uviedol Chmel.

Po novom rómsky preklad by bol povinný aj vo Veľkej Lomnici, v ktorej žije vyše 22 percent Rómov. Majiteľ tamojšej reštaurácie Pri Mlyne Maroš Lukáč tvrdí, že ak parlament novelu schváli, nebude mať problém jedálny lístok doplniť. „Čo sa má stať, sa stane. Neriešim to,“ povedal Lukáč. Okrem slovenčiny už dnes má jedálny lístok v angličtine, nemčine a poľštine.