Zámer premiéra Roberta Fica dávať reštituentom namiesto pozemkov peniaze narazil na ministra financií Jána Počiatka zo Smeru-SD. Zákon pritom už minulý týždeň schválila vláda po tom, ako ho Fico nečakane predložil na rokovanie.
Peniaze sú otázne
Paradoxom je, že v návrhu zákona sa konštatuje, že novelizácia zákona nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet. Ministerstvo financií však tvrdí niečo iné. "Pôjde o veľkú sumu. Mali sme pripomienky, nakoľko sú to dodatočné výdavky pre štát,“ uviedol pre HN hovorca ministerstva Miroslav Šmál. Podľa nového systému štát vyplatí peniazmi tých reštituentov, ktorým sa nebude pozdávať pozemok, ktorý im určí Slovenský pozemkový fond.
| Reštitúcie po novom - pokiaľ Slovenský pozemkový fond nevie reštituentovi vrátiť v minulosti zhabané pozemky, navrhne mu náhradnú pôdu - reštituent sám si bude tiež môcť navrhnúť, ktorú pôdu chce ako náhradnú - pokiaľ reštituent nebude súhlasiť s pôdou, ktorú ma navrhol fond, alebo mu fond nebude môcť zo zákonných dôvodov vrátiť pozemok, ktorý si navrhol on, bude mu vyplatená peňažná náhrada - niektoré pozemky vláda vyhlási za strategické a tie sa nebudú môcť rozdávať reštituentom |
Podľa hovorcu fondu Ľudovíta Kavjaka pozemkový fond momentálne eviduje oprávnené žiadosti zhruba od 70-tisíc reštituentov, ktorí si nárokujú na pôdu vo finančnom objeme 21 miliónov eur. Ak by sa napríklad všetci rozhodli prijať peniaze namiesto pôdy, štát by mal problém. "Je otázne, či by sa podarilo vysporiadať aspoň tých, ktorých by bolo potrebné a ktorí už majú rozhodnutie,“ potvrdil Šmál.
Nezávislý poslanec parlamentu Zsolt Simon, ktorý podobný návrh vypracoval ako prvý, s Počiatkom nesúhlasí. Podľa neho pozemkový fond má dostatok peňazí v podobe pozemkov. "Neviem, prečo sa vyhovárajú, že nebudú peniaze, je to hlúposť.“
Kšefty s pozemkami zostanú
To, či bude mať štát peniaze na vyplácanie reštituentov, nevie ani minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan z ĽS-HZDS, pod ktorého pozemkový fond spadá. Necháva to však na samotný fond. Rovnako nám nevedel povedať, ktoré časti Slovenska budú štátom vyhlásené za strategické pre krajinu. Súčasťou premiérovho návrhu je aj rozšírenie zoznamu takých pozemkov, ktoré pozemkový fond jednoducho nebude môcť vydať žiadnemu reštituentovi. "Vláda bude mať právo rozhodnúť vo verejnom záujme, že niektoré katastrálne územia nemôžu byť použité,“ vyhlásil minulý týždeň premiér.
Podľa vládou schváleného návrhu pôjde o tie časti, ktoré budú potrebné napríklad na verejnoprospešnú stavbu - teda diaľnicu a iné. Simonovi sa takéto riešenie nepáči. Podľa neho je to "sprivatizovanie pozemkov, ktoré niekomu patrili, a teda by ich mal dostať naspäť“. Zároveň sa obáva toho, že sa tým len povolí kšeftovanie s pozemkami. "Podľa návrhu reštituent nebude môcť dostať ani taký pozemok, ktorý pozemkový fond určí na iné využitie, čiže mi povedzte, na aké? Zasa je to len o známych a vybraných ľuďoch,“ tvrdí Simon.
Nepremyslený krok
Systém vyčlenenia takzvaných strategických pozemkov sa nepozdáva ani predsedovi pôdohospodárskeho parlamentného výboru Jozefovi Ďuračkovi zo SNS. "Je to nepremyslený krok. Ako to je, keď je niečo vo verejnom záujme. Kto to určí a čo bude štát robiť s tými pozemkami?“ zaujíma poslanca.
Ktoré časti by mohli byť určené vládou za tie dôležité, dnes nevie ešte nik povedať. Podľa Fica sa zoznam robí. Rovnako nemá predstavu ani pozemkový fond, ktorý má vo svojej správe 223-tisíc hektárov pôdy.
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány upozorňuje, že to nebude jednoduché. "Ten zoznam narazí minimálne na územnú plánovaciu dokumentáciu miest a obcí,“ reagoval pre HN. Je preto podľa neho vopred jasné, že to bude na diskusii, pričom zrejme zvíťazí to, čo bude mať vyššiu právnu silu. Spomínanú novelu premiér predložil po tom, ako sa prevalil už druhý škandál s pozemkami vo Veľkom Slavkove. Zmenami chce systém stransparentniť a zabrániť kšeftom s lukratívnou pôdou.
| Prečítajte si aj: |
| Daňováci si zlepšujú bazén Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici dostane predvolebný darček. Takmer tridsaťročnú budovu čaká nadstavba o jedno poschodie. Daňoví úradníci sa nemusia tešiť len na zmenené pracovné prostredie, ktoré im má zabezpečiť nová mikroklíma v kanceláriách. V rámci rekonštrukcie za viac ako dva milióny eur im totiž riaditeľ Igor Šulaj nechá vymeniť vzduchotechniku aj na bazéne. Ten využívajú, podľa slov hovorcu Miroslava Dobáka, k svojej relaxácii práve zamestnanci. |
| Na predvolebné sľuby chýbajú peniaze Tvorba nových pracovných miest či predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti, reštituentom namiesto pôdy peniaze a najnovšie zníženie spotrebnej dane. Všetky tieto kroky majú dve veci spoločné. Prvou je, že boli predstavené na verejnosti v období pred parlamentnými voľbami a tou druhou, že na ne treba peniaze, ktoré vláda nemá. „Priebežne sa bude šetriť v každej rozpočtovej kapitole. Ešte sú možnosti,“ reagoval hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Aké konkrétne, povedať nevedel. |