1. Vedia podľa vás občania dosť o tom, čo je samosprávny kraj a ako im môže pomôcť?
Blanár: Som presvedčený, že informovanosť sa za 4 roky výrazne zlepšila. Verejnosť sme informovali otvorene prostredníctvom regionálnych rádií, TV, novín, ale aj tých celoslovenských, posielali sme tlačové správy o dianí v našom kraji. Podľa výsledkov celoslovenského prieskumu z tohto roka je znalosť ľudí o kompetenciách VÚC v našom kraji najvyššia zo všetkých 8 krajov na Slovensku.
Pavlásek: Podľa účasti vo voľbách do VÚC to vyzerá tak, že nevedia dosť. Ak župana v Žilinskom samosprávnom kraji zvolí 5-6% oprávnených voličov, tak aj to môže byť odpoveď na túto otázku. Na základe mojich skúseností z práce poslanca Žilinského samosprávneho kraja a komunikácie s občanmi je cestou na identifikáciu so samosprávnym krajom posilnenie významu a vplyvu tradičných historických regiónov na riadení samosprávneho kraja. Vidím, že terajší centralistický model s koncentráciou moci na úrade, ktorý presadzuje terajší župan Juraj Blanár, regióny neprijali. Ja ponúkam viac autonómie pre historické regióny ŽSK - Kysuce, Oravu, Turiec, Liptov, Horné Považie, ktoré si budú rozhodovať o svojich veciach samy a rozpočet samosprávneho kraja bude z toho vychádzať. Prestane zničujúci zápas o výhody jedného regiónu voči druhému, zabezpečí sa rovnomerný rozvoj a občan uvidí priamo výsledok práce svojho poslanca, obyvatelia kraja konkrétne pocítia, ako a v čom im samosprávny kraj pomáha.
2. Do ktorej z oblastí doprava, školstvo, zdravotníctvo, by ste investovali najviac financií na opravy a rekonštrukcie?
Blanár: Od štátu sme zdedili obrovský dlh v podobe starých a nezateplených budov, neopravených ciest, chátrajúcich pamiatok, čo postupne naprávame nielen z vlastných zdrojov. Patríme k najúspešnejším krajom pri čerpaní eurofondov, dokončujeme 1. kolo opráv ciest za 450 mil. Sk, rekonštruujeme školy za 258 mil. Sk, podali sme projekty na sociálne a zdravotnícke zariadenia.
Pavlásek: Financovanie z rozpočet kraja by malo byť rovnomerné pre všetky oblasti, niektoré z nich si môžu „zarobiť" aj inak, napríklad doprava, čím by sa viac ušlo školstvu, sociálnym službám, zdravotníctvu, kultúre. Rekonštrukcie by mali byť prednostne riešené z eurofondov, je tu šanca ich rozumného využitia tak, aby sme v roku 2013 mali pekné budovy s dobrými strechami, zateplenými plášťami, účinným vykurovaním.
3. Ste za privatizáciu nemocníc v Žilinskom samosprávnom kraji?
Blanár: Štvorlístok nemocníc v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskom Mikuláši sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti pre našich obyvateľov, a kvôli tomu sme do nich investovali stovky miliónov korún. Jednoznačne odmietam privatizáciu nemocníc, ktoré zveľaďujeme a rozvíjame aj nákupom zdravotníckych prístrojov a zariadení.
Pavlásek: Za úplnú privatizáciu nie. Ale ani za úplné administratívne riadenie a financovanie zo slabého rozpočtu ŽSK. Som za zdravotníctvo zamerané na občana a nie iba na zdravotnícke zariadenie. Chcem sa opierať o odborníkov a využijem odporúčania expertov na transformáciu nemocníc v našom kraji, ktorú si dal spracovať v tomto volebnom období ŽSK a „založil ju do šuflíka". Terajšiemu vedeniu chýbala odvaha, a tým sa, podľa mňa, nevyužila jedinečná možnosť a príležitosť zlepšenia zdravotnej starostlivosti a zníženia tlaku na rozpočet ŽSK. V nemocniciach ďalej pokračuje finančný prepad a nedostatok vybavenia dobrou technikou, čo je najhorší variant. Chcem, aby spoločne ŽSK, obce a mestá vytvorili fungujúci systém, aby sa občan Kysúc, Horného Považia, Turca, Oravy, Liptova nestal „rukojemníkom a večným čakateľom" na zdravotnícku službu v nekonečnom poradovníku. Ponúkam zmenu, chcem nahradiť „čudný" systém v zdravotníctve „čudný", kde človek nosí potvrdenie od ambulancie k ambulancii. Zlá v ŽSK je aj monopolná infraštruktúra v okrajových častiach kraja, kde je napríklad len jeden odborný lekár a neexistuje možnosť výberu. Máme „pokrivený" trh aj v zdravotníckych službách. Môj program obnovy pravdy, slobody, spravodlivosti a slušnosti v ŽSK by mal osloviť ľudí aj v zdravotníctve, ľudí, ktorí majú radi osobnú iniciatívu - rovnako lekárov, zamestnancov, podnikateľov a remeselníkov poskytujúcich služby a tovar pre zdravotnícku starostlivosť. Presadzujem, aby si každý historický región riadil svoje nemocnice, ŽSK zabezpečí spravodlivosť financovania zdravotníctva z rozpočtu kraja, zdravotných poisťovní a z eurofondov.
4. Je kontrola cestárov cez internet efektívna? Boli to dobre vynaložené prostriedky?
Blanár: Minuloročná obnova strojového parku za 147,5 mil. Sk zvýšila kvalitu údržby a opravy ciest II. a III. triedy. Vyradili sme staré, viac ako 20ročné opotrebované veterány, a vďaka monitorovaciemu systému presne vieme, kde sa pohybujú, či odhŕňajú, posýpajú alebo stoja. Toto je svetový trend moderného a efektívneho riadenia správy ciest, ktorý skvalitňuje údržbu a zároveň je dobrým informačným zdrojom pre obyvateľov našich obcí a miest.
Pavlásek: Ako predseda Komisie dopravy Zastupiteľstva ŽSK som na začiatku tohto funkčného obdobia navrhol systém „eSlužieb" pre regionálne samostatné Správy a údržby ciest, ktorý mal zefektívniť manažment a ušetriť finančné prostriedky. Ten model mal ale iné východiská - počítal so samostatnými regionálnymi správami ciest pre Kysuce, Horné Považie, Turiec, Oravu, Liptov, ktoré mali spolu účinne spolupracovať, dopravné prostriedky by mali aj vďaka komplexnému manažérskemu systému aj s GPS bezbariérovú prevádzku v celom kraji, mohli účinne podnikať a poskytovať služby na miestnych komunikáciách pre obce a mestá, na cestách 1. triedy, a podobne. Ale po zlikvidovaní regionálneho modelu a po vytvorení terajšieho centrálneho modelu je podľa mňa kontrola vozidiel cestárov len veľmi luxusná internetová „zábavka", lebo neprináša v podstate žiaden nový úžitok a len zvyšuje náklady na nákup, prevádzku, údržbu, mzdy. Terajší systém evidencie výkonov, manažment a financovanie údržby ciest je archaický, robia to ľudia, kontrolujú výkazy, „papieruje sa". Vynaložené prostriedky na kontrolu cestárov na internete neprinášajú pre ŽSK zníženie tlaku na rozpočet a zlepšenie údržby ciest.
5. Je starostlivosť o starých ľudí v kraji dostatočná? Považujete kapacitu sociálnych zariadení za dostatočnú?
Blanár: Vďaka novému „sociálnemu" zákonu sa vyjasnili vzťahy. Mestá a obce sa majú starať o domovy dôchodcov a my o domovy sociálnych služieb, určené pre ľudí, ktorí potrebujú sústavnú opateru. Náš cieľ je vytvárať čo najpríjemnejšie domáce prostredie s profesionálnou starostlivosťou. Kapacitu našich zariadení neustále zvyšujeme ako napr. v Zákamennom, Hornom Vadičove, Liptovskom Mikuláši, Martine, Žiline, a máme pripravené projekty z eurofondov na ďalšie zariadenia.
Pavlásek: Som presvedčený, že starostlivosť ŽSK o sociálne odkázaných a aj starších ľudí v kraji je slabá, chybná koncepcia zameraná na „koncentráciu" ľudí do zariadení ŽSK, vytláčanie neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb a ich postupná likvidácia prináša zlý stav - málo miest v sociálnych zariadeniach a zhoršovanie úrovne služieb. Tento problém chcem riešiť zmenou cieľa - sociálna starostlivosť kraja nie je iba budova a personál, ale ten, pre koho je sociálna starostlivosť určená - občanovi. Ten je u mňa prvý. Nebude čakať v nekonečnom poradovníku na sociálne služby, preferovať budem aj terénne služby pre občana v jeho dome či byte. Tu chcem dosiahnuť spoluprácu s obcami, mestami, charitou, so všetkými, ktorí môžu pomôcť zabezpečiť dobrú starostlivosť o starých ľudí v kraji.
6. Ako by ste chceli po vašom zvolení pomôcť mladým ľuďom?
Blanár: Stredným školstvom, gymnáziami a odbornými školami, sa neustále zaoberáme s cieľom zvyšovania ich kvality, aby sme vychovávali našich mladých ľudí pre trh práce, ktorý ich potrebuje, a nie pre úrady práce. Okrem toho oslovujeme nových investorov, aby vytvárali pracovné miesta, kde budú mať mladí ľudia uplatnenie.
Pavlásek: Roky pomáham mladým vzdelávaním na univerzite, poznám dobre ich potreby, rozumiem im. Pokúsim sa zamerať na niektoré iné oblasti pomoci mladým. Mladí ponúkam veľké príležitosti na aktivity, napríklad v športe. Osobne uprednostňujem pravidelné a cieľavedomé športovanie už v základných a stredných školách a športových kluboch v obciach a mestách. Do športu je potrebné "vtiahnuť" okrem štátu, VÚC a obcí, či miest aj ďalšie skupiny - aktívnu verejnosť prostredníctvom združení pre rekreačné a súťažné športovanie, turistiku a cykloturistiku. športovanie na populárnych kolieskových korčuliach . Presadzujem otvorené školy so športoviskami, telocvičňami, školskými športovými klubmi - náradie, výstroj a čiastočne prevádzka je v rukách VÚC, ďalšie zdroje aj od súkromných poskytovateľov môžu prijímať a rozumne "investovať" do športovania práve tieto združenia. Chcem mladých ľudí v kraji "zobudiť" k aktivite vo verejnom živote. Je zlou vizitkou kraja, keď je účasť vo voľbách do VÚC taká nízka, a žiaľ, vidím, že aj mnohé ihriská pri školách a v obciach sú prázdne a dosť ich je hrozne zanedbaných. Som ale optimista, že si mladí ľudia nájdu cestu k samospráve, že si mladý človek v ŽSK bude slobodne rozhodovať o svojom živote a svojich aktivitách. Ja mu ten priestor a financie na aktivity pomôžem získať. Pracovne vyťažení mladí ľudia, najmä mladé mamičky potrebujú odbremeniť. Chcem využiť všetky možnosti, ktoré predseda má a doteraz ich nevyužíva.
7. Prečo Kysuce nie sú atraktívne pre investorov?
Blanár: Kysuce majú stredné školy s dlhoročnou tradíciou, tiež odborníkov z rôznych oblastí, ale chýba im dostatočne vybudovaná cestná infraštruktúra s prepojením na Poľsko a Česko, čo môže v budúcnosti znamenať strategickú výhodu pre tento región, preto neustále tlačím na urýchlenie výstavby diaľnice D3 zo Žiliny do Poľska a rýchlostnej komunikácie R5 zo Svrčinovca do Českej republiky.
Pavlásek: Nemyslím si, že by Kysuce boli predurčené ako územie neatraktívne pre investovanie. Jedným z príkladov atraktivity môže byť špičková fabrika INA Kysuce. Tam zohrala súčinnosť štátu, samosprávy a aj obyvateľov rozhodujúcu úlohu. Osobne vidím veľkú šancu pre Kysuce hlavne v rozvoji cestovného ruchu a v transfere špičkových technológií prostredníctvom malých a stredných firiem, teda vznik dobre platených pracovných miest a celkové zvýšenie zamestnanosti pre obyvateľov Kysúc. No a je tu obrovské potenciálne investične zaujímavé bohatstvo - drevo a voda. Ale nie ako surovina... Najväčšou hybnou silou pre Kysuce sú ale samotní obyvatelia, ŽSK musí oveľa viac do ich vzdelania.
8. Čo konkrétne považujete za svoj najväčší profesionálny úspech?
Blanár: Verím, že svoje najväčšie profesionálne úspechy mám ešte pred sebou.
Pavlásek: Každý profesionálny úspech, ktorý práve prichádza považujem vždy za ten najväčší. V tomto období si najviac cením, že ma na základe mojich profesijných výsledkov vybrala Európska komisia za nezávislého experta na výber a hodnotenie projektov pre oblasť výskumu špičkových technológií a ich transferu do malých a stredných firiem financovaných z prostriedkov únie.
9. Akým spôsob sa chystá Žilinský samosprávny kraj zvládnuť krízu pod vašim vedením?
Blanár: Veľmi významné sú eurofondy, ktoré využívame na rozvoj, ale aj na stabilizáciu hospodárstva v našom kraji. Vďaka nim zatepľujeme a opravujeme budovy našich organizácií, rekonštruujeme cesty, a tým dávame prácu domácim firmám i živnostníkom. Vytvorili sme katalóg investičných príležitostí, aby sme prilákali investorov do našich regiónov, pričom sa dajú využiť aj chátrajúce, nevyužité areály bývalých závodov a fabrík.
Pavlásek: Kríza má svoje negatíva, ktoré priamo zasahujú a ešte viac zasiahnu náš samosprávny kraj. Máme veľkú závislosť od automobilového priemyslu, fabriky dobre fungujú, keď sa autá predávajú. Súčasný stav a najmä budúcnosť nevidím v tomto kontexte veľmi optimisticky. Budúcnosť ŽSK je totiž priamo závislá od daňových príjmov z výplaty každého zamestnaného obyvateľa kraja a dane z motorových vozidiel. Teda pokles pracovných miest sa priamo dotýka činnosti kraja - škôl, nemocníc, sociálnych zariadení, dopravy, kultúry. Liekom je v prvom rade šetrenie verejných financií a s rovnakou, ak nie s väčšou váhou výraznejšia podpora živnostníkov, malých a stredných firiem, ktoré sa pri účinnom zapojení do prác pre ŽSK môžu stať hlavnou silou na prekonanie krízy. Práca musí zostať doma v kraji. Aby to nevyznelo veľmi negatívne, pripomínam a verím, že kríza ponúka aj pozitíva. Tie sú v dobrej morálke, slušnosti, spravodlivosti. Garantujem, že skončí mrhanie verejnými peniazmi, skončia bujaré oslavy, strihanie pások, predražené nákupy tovarov a služieb, nerozumné "osvetľovanie neopravených zrúcanín"...
10. Ako sa budete zasadzovať o čo najrýchlejšie dobudovanie severnej diaľnice smerom na Poľsko?
Blanár: Svojim osobným aktívnym prístupom voči vláde a NDS. Podarilo sa mi to spoločne so starostami a primátormi z Turca pri rýchlostnej komunikácii R3 a už som zapojil aj starostov a primátorov z Kysúc. Rovnako intenzívne koordinujeme spoločný postup o prepojení na Českú republiku s hejtmanom Moravskosliezskeho kraja.
Pavlásek: Chcem byť partnerom, ktorý bude v súčinnosti s hlavným hráčom, ktorému výstavba severnej diaľnice smerom na Poľsko patrí. Táto diaľnica je významnou cestou na rozhýbanie života v Žilinskom samosprávnom kraji a ozajstného pripojenia sa do EÚ, podmienkou obchodu a turistického ruchu najmä s Poľskom, a to je perspektívne najväčší potenciál rozvoja kraja. Súčasný stav diaľničnej siete od západu na východ, a tiež zo severu na juh nie je dobrý, rozostavané úseky, chýbajúce úseky, je to bieda.