Dvojjazyčné tabule na vstupe a výstupe z obce, názvy ulíc v dvoch verziách, ale aj menšinový jazyk na úradoch či rokovaniach zastupiteľstva. Takéto zmeny sa dostanú do ďalších obcí Slovenska, ak sa Mostu-Híd podarí znížiť kvórum na používanie jazyka národnostných menších.

V súčasnosti je na to potrebných 20 percent obyvateľstva hlásiacich sa k menšine, podľa dohody v koalícii by to malo byť 15. Vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd) pritom plánoval hranicu desiatich percent. Nakoniec prešlo kompromisné riešenie, ktoré smeruje do schvaľovacieho procesu.                                          

Koľkých obcí sa zníženie kvóra bude týkať, sa bude vedieť v máji. Vtedy sa totiž v rámci sčítania obyvateľov budú zisťovať aj počty ľudí hlásiacich sa k jednotlivým menšinám. "Neobávam sa, že po sčítaní obyvateľov sa zásadným spôsobom zmení počet Maďarov. Myslím si, že každý občan sa hrdo prihlási k svojej národnosti,“ uviedol pre HN podpredseda Mosta-Híd Zsolt Simon. Most plánuje výjazdy do obcí, kde bude občanom vysvetľovať, prečo by sa mali prihlásiť k národnosti. "Nebude to zamerané len na Maďarov, ale na všetky národnosti žijúce na Slovensku.“

Predsedovi SMK Józsefovi Berényimu sa nepozdáva, že koalícia sa dohodla na hranici 15 percent. "Všetky európske odporúčania, vrátane Rady Európy a OSN, hovoria o 10 percentách. Nechápem, prečo sa takto dohodli.“ Podľa neho by bolo najlepšie, keby sa so stanovením kvóra počkalo do sčítania obyvateľov. "Vtedy budeme najlepšie poznať zloženie menšín.“

Problém s dohodnutým kvórom v koalícii má však ešte KDH. "Zúčastnili sme sa viackrát rokovaní na túto tému a v niektorých otázkach máme rozličný postoj, ale nebudem konkretizovať. Sú predmetom ďalšej diskusie, ktorá bude prebiehať po tom, čo bude zákon zverejnený a ponúknutý na diskusiu," povedal Pavol Hrušovský z KDH.