Trenčiansky kraj leží v západnej časti Slovenska. Z geografického hľadiska spadá do oblasti Západných Karpát a jeho najhustejšie osídlené oblasti sú sústredené v údolí rieky Váh.

Susedí s Trnavským, Nitrianskym, Banskobystrickým a Žilinským krajom. Jeho západnú časť tvorí štátna hranica s Českou republikou. Je to jeden z menších krajov Slovenska, kde žije približne 600-tisíc obyvateľov a hustota zaľudnenia predstavuje 133 obyvateľov na km2. V Trenčianskom kraji je 9 okresov, 18 miest a 276 obcí.
Medzi najdôležitejšie výhody kraja patria: ťažba hnedého uhlia, pozitívna štruktúra obyvateľstva vo vzdelaní a veku, diverzifikovaný priemysel, dobrá geografická pozícia - výstavba infraštruktúry krajského a celoslovenského významu (diaľnica, železnica, ropovod), voľné priestory a pracovná sila, dobré podmienky pre agroturizmus a kúpele.

Východiská a perspektíva
Trenčiansky kraj sa v roku 2006 podieľal na tvorbe hrubej pridanej hodnoty 10,4 percenta. Hrubý domáci produkt v tomto roku v parite kúpnej sily dosiahol 14 023 eur, čo je 59,4 percenta priemeru Európskej únie. To zaraďuje Trenčiansky kraj medzi konvergujúce regióny.

V kraji má sídlo 15 489 podnikateľských subjektov - právnických osôb (9,1 percenta) a 46 461 podnikateľov - fyzických osôb (11,1 percenta). 1 163 podnikov v kraji je so zahraničnou účasťou.

Trenčiansky kraj patrí podľa Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR k menej produktívnym poľnohospodárskym regiónom SR s výmerou poľnohospodárskej pôdy 185 353 ha, čo je po Bratislavskom kraji najmenej v SR (7,6 percenta z výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku).

Z hľadiska ďalšieho vývoja má v kraji perspektívu strojársky a elektrotechnický priemysel, prostredníctvom inovácií je sľubný i rozvoj chemického priemyslu. Ohrozený je obuvnícky a textilný priemysel a baníctvo. Inovačný potenciál by sa mal v budúcnosti zamerať na inovácie v elektrotechnickom priemysle, chemickom priemysle, v oblasti lesného hospodárstva a poľnohospodárstva.

Životné prostredie
Z hľadiska environmentálnej infraštruktúry patrí Trenčiansky kraj podľa Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR ku krajom s nízkym percentom zhodnotenia komunálneho odpadu (8,5 percenta).

Na vodovodnú sieť je napojených 73,3 percenta obyvateľov (najmenej v SR). Na kanalizačnú verejnú sieť je napojených 47 percent obyvateľov, čo je menej než je priemer v Slovenskej republike a druhá najnižšia hodnota po Nitrianskom kraji. Trenčiansky kraj vykazuje nízke hodnoty v produkcii tuhých emisií, v produkcii oxidu siričitého je však na prvom mieste medzi krajmi. Vysoké hodnoty kraj dosahuje v produkcii oxidu dusíka, v produkcii oxidu uhoľnatého dosahuje priemerné hodnoty.

Doprava a infraštruktúra
Trenčiansky kraj disponuje veľmi dobre rozvinutým systémom cestnej a železničnej dopravy. Keďže však nemá žiadne medzinárodné letisko, jeho vzdušné spojenie so svetom sa zabezpečuje z letísk susedných regiónov.

Kraj križuje medzinárodne významná železničná trať z Maďarska a Rakúska cez Bratislavu, Trenčín až do Košíc a Poľska. Región je tiež napojený na železničnú sieť Českej republiky, a to prostredníctvom regionálnej trate z Trenčína do Brna. Krajom prechádza aj významný cestný koridor tvorený z väčšej časti diaľnicou medzi Bratislavou a Trenčínom.

Priemysel
Najvýznamnejšími výrobnými odvetviami kraja sú strojársky, textilný a chemický (najmä gumárenský) priemysel. Strojárska produkcia bola v minulosti orientovaná najmä na zbrojné účely.

V regióne sa rozvíjajú aj nové progresívne odvetvia. Elektrotechnická výroba v Novej Dubnici tvorí viac než 75 percent priemyselnej produkcie mesta. Za najvýznamnejšími investíciami do produkcie káblových zväzkov a ovládacích prvkov pritom možno nájsť zahraničných investorov.

Na základe ekonomickej štruktúry môže byť Trenčiansky kraj charakterizovaný ako priemyselný región. Má dlhú tradíciu najmä v oblasti chemického, textilného a strojárskeho priemyslu.

V súčasnosti sa radí medzi ekonomicky najsilnejšie kraje Slovenska. Je tiež mimoriadne aktívny v oblasti podnikania malých a stredných firiem - kde je v rámci tejto kategórie zaregistrovaných vyše 6 500 podnikateľských subjektov.

Vďaka geografickej charakteristike kraja v ňom oddávna zohrávalo dôležitú úlohu lesníctvo. Bukové, dubové a borovicové porasty pokrývajú takmer 49 percent jeho celkovej plochy. Poľnohospodárstvo je najrozvinutejšie v okrese Prievidza.

Prírodné zdroje Trenčianskeho kraja sú bohaté a rôznorodé. Nachádzajú sa tu ložiská hnedého uhlia v Handlovej a tiež ložiská rôznych stavebných materiálov - pieskovec, vápenec, štrk a tehliarsky íl.

Veľký význam majú aj zdroje minerálnych vôd, pri ktorých sa rozvinuli prosperujúce liečebné kúpele.

Makroekonomika a PZI
Nezamestnanosť má klesajúcu tendenciu, hlavne v posledných rokoch. V roku 2006 dosiahla úroveň 5,99 percenta a v roku 2007 klesla na 4,66 percenta.
Prílev priamych zahraničných investícií (PZI) do Trenčianskeho kraja postupne stúpa. Významný prílev bol zaznamenaný v roku 2003 a v roku 2007 dosiahli priame zahraničné investície v kraji úroveň 1,2 miliardy eur, čo predstavuje 4,6 percenta v rámci Slovenska.

Nezamestnanosť
Nezamestnanosť mala dlhodobo klesajúcu tendenciu, s malým nárastom v rokoch 2008 a 2009 spôsobeným finančnou krízou. V roku 2009 dosiahla 8,49 percenta. Okrem nezamestnaných je možnosť ako potenciálny zdroj pracovnej sily využiť ekonomicky aktívne obyvateľstvo, ktoré dochádza za prácou do iných krajov, alebo do zahraničia. V prípade Trenčianskeho kraja je to približne 22 000 ekonomicky aktívnych obyvateľov.