Váhostav po voľbách škrtol časť svojho zisku, ktorý mal získať na oprave Bratislavského hradu. Na otázku, či si firma zákazku počas Ficovej vlády vybavila, odpovedá: „Na malom Slovensku možno hovoriť, že každá zákazka išla po kamarátskej linke.“ Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato.

S parlamentom ste podpísali dodatok k zmluve o oprave Hradu, v ktorom sa cena znížila o vyše sedem miliónov eur na 63,1 milióna. Ako ste dospeli k tejto sume?
Zhruba 2,2 milióna eur sa získalo na znížení rozsahu prác, napríklad Národná rada upustila od archeologického výskumu na severnej terase, v pôvodnom rozsahu nebude audio a video technika v hradnom paláci. Zoškrtal sa zabezpečovací systém pre Slovenské národné múzeum, na čom sa usporilo 1,3 milióna eur. Ďalších 1,1 milióna úspory vzniklo novými cenovými položkami, lebo sa zvolilo lacnejšie technické riešenie. Ak dobre počítame, zostáva zhruba 2,5 milióna eur s DPH, a to bola naša reálna zľava.

Ako je možné, že zrazu ste našli rezervy v rozpočte?
To je na úkor nášho zisku. Z ceny diela to tvorí 3,6 percenta. O toto bude mať Váhostav nižší zisk, to je jednoduché.

Nie je čudné, že až po voľbách, keď Smer odišiel z vlády, bol Váhostav ochotný znížiť svoj zisk?
Cenu sme vytendrovali v medzinárodnej súťaži. Do ceny sme zakalkulovali aj náš zisk, uspeli sme vo výberovom konaní, a preto sme nemali žiaden dôvod navrhovať znižovanie ceny. Ani teraz sme nemali povinnosť znižovať cenu. Len sme reagovali na požiadavku Národnej rady, ktorá proklamovala, že nemá finančné zdroje na dokončenie Hradu. Keby sme nevyšli v ústrety, stavba by sa nerealizovala a museli by sme ďalej prepúšťať vzhľadom na situáciu na stavebnom trhu.