Dnešná podoba Európy je ohrozená. V krajinách totiž dochádza k poklesu populácie, a to sa stáva z dlhodobého hľadiska rizikom aj pre Slovensko. Tvrdí to KDH, ktoré považuje riešenie úbytku obyvateľov, spojené s nárastom počtu prisťahovalcov z krajín tzv. tretieho sveta, za jednu zo svojich volebných priorít. A ako znie recept kresťanských demokratov? "Tu chceme Slovensku navrhnúť populačné opatrenia, ktoré by tento demografický vývoj v najbližších rokoch mohli zmeniť," avizuje predseda KDH Pavol Hrušovský.
Rodina v ohrození
Pokles populácie však nie je možné podľa Hrušovského riešiť prijímaním väčšieho počtu migrantov. Naopak, KDH trvá na vytváraní lepších podmienok pre klasické rodiny. Dôvodom je potreba ochrániť náš štýl života, tradičný a overený pohľad na svet. Sociológ Pavol Haulík je k nápadom z dielne KDH skeptický. Podľa neho práve príklad západnej Európy dokazuje, že len vytváranie dobrých ekonomických podmienok nestačí na zvýšenie záujmu o zakladanie rodín a pôrodnosti. Otázkou preňho však zostáva migrácia ako volebná téma. "KDH predsa nemalo ambíciu sa zaradiť medzi populistické strany, bodujúce na téme nedôvery k cudzincom." Prekvapenie netají ani politológ Svetozár Krno. Ten chápe smerovanie KDH, ale aj to je už príliš konzervatívne v porovnaní s ostatnými európskymi kresťansko-demokratickými subjektmi.
Riskantný účet za integráciu
Sťahovanie migrantov z tzv. tretích krajín za prácou do prostredia EÚ považujú analytici za ekonomickú nevyhnutnosť. "Na druhej strane to môže viesť k ďalším napätiam," uznáva aj politológ Karol Morvay. Podľa neho však spoločenské a politické riziká nehrozia pre úniu iba zvonka. Májový vstup desiatich nových členských krajín totiž otvára nové problémy. "Vyššiu formu integrácie by mali absolvovať štáty, ktoré sú na približne rovnakom stupni vývoja." V tom však môže byť problém, keďže ekonomické a sociálne rozdiely medzi "starými" a "novými" členskými krajinami únie môžu za istých okolností uvoľniť nacionalistické vášne. "A to najmä u tých, ktorí majú pocit, že na tento proces doplácajú," zdôrazňuje Morvay.
Vlastenectvo ako téma
Tradičné prejavy nacionalizmu sa však s najväčšou pravdepodobnosťou už vyčerpali. "Nový typ nacionalizmu bude uhladený," avizuje Krno. Inak povedané, tzv. nepriateľ už nebude mať tvár konkrétneho etnika (Česi, Maďari či Rómovia), ale stane sa ním abstraktný byrokratický aparát EÚ. Krno však pripomína - nacionalizmus potrebuje jasne pomenovateľný objekt. Kultiváciu klasického nacionalizmu očakáva aj sociológ Slosiarik. Podľa neho integrácia do EÚ môže otvoriť dvere prejavom vlastenectva, resp. patriotizmu. Nepôjde však o extrémistické útoky na občanov inej národnosti, ale o deklarovanú snahu zachovať špecifiká a identitu Slovenska v rámci únie. "A takáto obrana štátnych záujmov môže priniesť strane silnú pozíciu u časti voličov."