S rozlohou 4 147 km2 sa Trnavský kraj zaraďuje na predposledné miesto v rámci krajov SR (zaberá 8,5 percenta z rozlohy Slovenska). Leží v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára spoločnú hranicu na severe s Českou republikou a na juhu s Maďarskou a Rakúskou republikou. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom.
Podľa územnosprávneho usporiadania sa člení na sedem okresov:
-- Dunajská Streda,
-- Galanta,
-- Hlohovec,
-- Piešťany,
-- Senica,
-- Skalica a
-- Trnava.
Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 percenta z rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá 6,4 percenta.
Z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu Podunajská nížina a na severe Záhorská nížina. Oddelené sú pásmom pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (768 m n. m.).
Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach -- teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °C.
Vodná sieť patrí do povodia Dunaja. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úžitkovej pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrže, najväčšie a najznámejšie je Vodné dielo Gabčíkovo.
Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné oblasti Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, osem národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 25 chránených areálov, 21 prírodných pamiatok a jedna národná prírodná pamiatka.

Ekonomické a sociálne špecifiká
Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje Slovenska (za Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 70,4 percenta. Stupeň zornenia (89,8 percenta) je najvyšší zo všetkých krajov (celoslovenský priemer je 58,7 percenta). Na osevných plochách majú najväčšie zastúpenie obilniny, olejniny, cukrová repa a viacročné krmoviny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov Slovenska.
Rastlinnú výrobu dopĺňa i živočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov hovädzieho dobytka a ošípaných.
Odvetvová štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými odvetviami priemyslu. Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter.
V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a výroba mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a šumivých vín).
Veľkú časť produkcie kraja vytvára výroba počítačových, elektronických, optických výrobkov a motorových vozidiel. Medzi významné odvetvie patrí tiež výroba kovových konštrukcií, výroba strojov a zariadení inde nezaradených, výroba a spracovanie kovov, výroba nábytku, výroba chemikálií a chemických produktov.
V kraji sa vytvorila hustá sieť zariadení veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých k 31. decembru 2009 podnikalo 31 percent celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a takmer štvrtina z počtu živnostníkov v kraji.

Ekonomický a sociálny vývoj hospodárstva
Ku koncu minulého roka bolo podľa Štatistického úradu v Trnavskom kraji evidovaných 16 223 právnických osôb, s medziročným rastom o 7,2 percenta. Z ich celkového počtu bolo 73,3 percenta podnikov a zvyšok boli neziskové inštitúcie.
V medziročnom porovnaní sa zvýšil počet podnikov o 8,1 percenta. Na celkovom počte podnikov Slovenska sa Trnavský kraj podieľal 9,3 percenta.
Počet fyzických osôb -- podnikateľov sa medziročne znížil o 0,2 percenta na 45 470. Trnavský kraj sa na celkovom počte fyzických osôb v Slovenskej republike podieľal 11 percentami.

Poľnohospodárstvo
Tržby za predaj vlastných výrobkov v poľnohospodárstve sa v roku 2009 znížili o 19,6 percenta na 259,1 milióna eur. Podiel tržieb za predaj vlastných výrobkov v Trnavskom kraji na tržbách dosiahnutých na Slovensku bol 22,7 percenta. Tržby za živočíšne výrobky sa medziročne znížili o 31,5 percenta na 114 miliónov eur. Tržby za rastlinnú výrobu dosiahli 145,1 milióna eur a medziročne boli nižšie o 6,8 percenta.

Priemysel
Tržby za vlastné výkony a tovar bez DPH v priemyselných podnikoch Trnavského kraja s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli v sledovanom období v bežných cenách 9 166,2 milióna eur, s medziročným znížením o 6,1 percenta. Na celoslovenských tržbách sa kraj podieľal 17,4 percenta, medziročne o 1,9 bodu viac.

Stavebníctvo
V stavebných podnikoch s 20 a viac zamestnancami od začiatku roka do konca decembra 2009 dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar bez DPH 242,1 milióna eur a medziročne boli nižšie o 15 percent. Z celoslovenských tržieb to bolo 4,8 percenta. Stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla v sledovanom období 215,5 milióna eur, čo bolo medziročne o 17,5 percenta menej. Stavebná produkcia vykonávaná vlastnými zamestnancami dosiahla 147,8 milióna eur a medziročne sa znížila o 8,7 percenta.
Od začiatku roka do konca decembra 2009 bolo v Trnavskom kraji dokončených 2 624 bytov (medziročne o 115 menej). Z množstva bytov dokončených v Slovenskej republike bol podiel Trnavského kraja 13,9 percenta.

Doprava
Tržby za vlastné výkony a tovar bez DPH v doprave a skladovaní v organizáciách s 20 a viac zamestnancami v Trnavskom kraji dosiahli v bežných cenách 203,2 milióna eur (medziročne o 13,1 milióna eur menej). Na celoslovenských tržbách sa kraj podieľal 4,8 percenta.

Obchod a služby
Tržby za vlastné výkony a tovar bez DPH v Trnavskom kraji v obchode, ubytovacích a stravovacích službách od začiatku roka do konca decembra 2009 v organizáciách s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli 1 746,9 milióna eur. Ich podiel na celoslovenských tržbách bol 6,8 percenta.
Vo vybraných trhových službách v podnikoch s 20 a viac zamestnancami boli tržby za vlastné výkony a tovar bez DPH 255,1 milióna eur. Trnavský kraj sa na celoslovenských tržbách podieľal 6,1 percenta.

Zamestnanosť a mzdy
Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za 1. -- 4. štvrťrok 2009 v podnikoch s 20 a viac zamestnancami bol 109 058. Medziročne sa znížil počet zamestnancov o 7 657. Na celoslovenskej zamestnanosti sa Trnavský kraj podieľal 8,6 percenta.
Priemerná nominálna mesačná mzda za sledované obdobie dosiahla 751,21 eura a v medziročnom porovnaní vzrástla o 10,85 eura. V porovnaní s úrovňou Slovenskej republiky bola mzda nižšia o 56,88 eura.
Ku koncu decembra 2009 evidovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnavskom kraji 28 128 uchádzačov o zamestnanie. Ich počet sa medziročne zvýšil o 13 482 osôb (o 92,1 percenta).
Miera evidovanej nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 4,08 percentuálneho bodu na 8,37 percenta.