Banskobystrický kraj je svojou rozlohou 9 456 km2 najväčším krajom Slovenska. Administratívne je členený na 13 okresov. Na území kraja je 516 obcí (z toho 24 má štatút mesta), žije tu viac ako 650-tisíc obyvateľov.
V sídelnej štruktúre sú zastúpené všetky typy sídelných formácií s výnimkou veľkomesta, a to od miest strednej veľkosti, cez malé mestá, vidiecke obce rovinného a horského typu, až po rozptýlené laznícke osídlenie.
Rozvojové osi podporujú sídelné väzby medzi obcami a rovnovážny sídelný rozvoj. Rozvojovú os prvého stupňa predstavuje nitriansko-pohronská, zvolensko-turčianska, zvolensko-južnoslovenská rozvojová os.
Z dopravného hľadiska sa kraj nachádza v optimálnej ťažiskovej polohe s dopravným uzlom Zvolen. Práve dobudovanie dopravnej infraštruktúry je jednou z priorít rozvoja kraja, najmä čo sa týka cestnej infraštruktúry a dobudovania rýchlostných ciest - o južnú trasu Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Košice, severojužné prepojenie smerom na Martin a Žilinu a cestu na Prievidzu.
Životné prostredie
Z hľadiska životného prostredia územie predstavuje nehomogénny celok. Minimálne alebo mierne znečistenie ovzdušia je v severovýchodných a juhozápadných častiach kraja, naopak, najintenzívnejšie znečistenie sa nachádza v okolí najväčších miest Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom, ako aj v priemyselných aglomeráciách, v najväčšej koncentrácii v juhovýchodnej časti Banskobystrického kraja, čo je ovplyvnené najmä koncentráciou priemyslu.
V rámci monitorovacieho systému kvality ovzdušia sú v kraji v prevádzke monitorovacie stanice (vo vlastníctve SHMÚ) v Banskej Bystrici, Jelšave, Hnúšti a Žiari nad Hronom. Tieto oblasti sú zaradené do oblastí riadenia kvality ovzdušia.
Vodné hospodárstvo
Územie Banskobystrického kraja patrí do troch hydrologických celkov - Hron, Ipeľ, Slaná. Znečistenie riek Hron, Ipeľ a Rimava, ktoré pramenia na území kraja, je dôsledkom vlastnej antropogénnej činnosti. Znečistenie rieky Slaná, ktorá na územie kraja znečistená už priteká, je spôsobené aj aktivitami mimo kraja. Malé vodné nádrže a rybníky s objemom do 1 mil. m3 - 48 v povodí Hrona, 47 v povodí Ipľa, 17 v povodí Slanej.
Vodné bohatstvo kraja predstavujú aj chránené vodohospodárske oblasti, územia, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvoria významnú prirodzenú akumuláciu vôd. V kraji sa nachádza, prípadne do jeho územia zasahuje, šesť chránených vodohospodárskych oblastí, a to: Veľká Fatra, Nízke Tatry - západná a východná časť, Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina a Horné povodie Hnilca.
Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou slúžia aj vodné nádrže, a to:
- v okrese Banská Štiavnica - VN Rozgrund
- v okrese Detva - VN Hriňová
- v okrese Poltár - VN Málinec
- v okrese Rimavská Sobota - VN Klenovec
V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nachádzajú aj technické diela veľmi významné z historického hľadiska:
- energetická kaskáda Motyčky - Jelenec - Staré Hory a
- Banskoštiavnický vodohospodársky systém, ktorý pre svoju unikátnosť bol v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Ochrana prírody a krajiny
Územie kraja sa vyznačuje značnou geomorfologickou členitosťou. Maximálna nadmorská výška je 2 043 metrov - Ďumbier, a minimálna 130 metrov je v Ipeľskej kotline.
Do kraja zasahujú štyri národné parky:
- Nízke Tatry
- Muránska planina
- Veľká Fatra
- Slovenský raj
A taktiež štyri chránené krajinné oblasti:
- Štiavnické vrchy
- Poľana
- Ponitrie
- Cérová vrchovina
Značnú výmeru má aj sieť NATURA (chránené vtáčie územia a územia európskeho významu).
Do Zoznamu medzinárodne významných mokradí na základe Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva patrí aj Poiplie.
Dobudovanie infraštruktúry
Pre kraj je nevyhnutné dobudovanie technickej infraštruktúry, najmä dobudovanie cestnej siete rýchlostnými komunikáciami a infraštruktúry v oblasti životného prostredia s dôrazom na:
- zariadenia na znižovanie emisií,
- uplatňovanie BATT technológií vo všetkých oblastiach,
- budovanie zariadení na zhodnocovanie odpadov,
- riešenie zásobovania pitnou vodou výstavbou verejných vodovodov,
- následne odvádzanie odpadových vôd cez verejné kanalizácie ukončených čistiacim stupňom.
Na riešenie a finančné zabezpečenie okrem finančných prostriedkov z Environmentálneho fondu je pre komplexné riešenie nevyhnutné čerpať finančné prostriedky
zo štrukturálnych fondov EÚ, a to v oblasti životného prostredia najmä z Operačného programu životné prostredie.
Zdroj: BBSK