Keď sa v roku 1989 vrátil z vojenčiny, bol podľa vlastných slov pripravený emigrovať, nakoniec ho však nežná revolúcia zaviala na prvú manažérsku pozíciu na sever Talianska. Hovorí, že po piatich rokoch na jednom mieste väčšinou už stráca energiu aj nápady, a tak je čas zmeniť pôsobisko. Po šiestich rokoch práce s čerstvými potravinami v českej centrále Ahold mu teda nová pracovná ponuka prišla vhod. Pozvanie na dnešné raňajky v bratislavskom hoteli Park Inn prijal generálny riaditeľ spoločnosti Ahold pre Slovensko Libor Ondráček.                        

Na prostredí záleží
Ako hovorí, biznis s potravinami nie je ani tak o silných, marketingovo atraktívnych príbehoch, ale o dennodennej práci. "Netreba sa za každú cenu odlíšiť od konkurencie, ale ponúkať kvalitné potraviny. Veľmi rád sa prechádzam po našich aj konkurenčných hypermarketoch. Zaujímajú ma detaily,“ vysvetľuje Ondráček s tým, že obchodnú mekku videl v USA. "Predajne sú tu veľmi dobre vyzdobené, tovar je nádherne poukladaný. Prezentáciu tu dotiahli do absolútnej dokonalosti, my sa môžeme ešte veľa učiť. Na druhej strane, veľmi príjemne som bol prekvapený aj v iných častiach sveta, napríklad v Južnej Afrike, kde by človek takú kvalitu supermarketov vôbec nečakal,“ hovorí.

Prostredie je preň najdôležitejšie aj vo vlastnej sieti obchodov, podľa prieskumov si zákazníci na Hypernove najviac cenia pekné interiéry, šírku sortimentu a milých predavačov. "Na druhej strane, ťažšie sa nám darí klientov presvedčiť, že vieme byť lacní. Keď má konkurencia na dlážke linoleum a my kachličky...“ Priznáva, že po príchode diskontných reťazcov na náš trh sa týmto smerom vrhlo viacero jeho kolegov z konkurenčných spoločností, on však túto vlnu nikdy nevidel ako jedinú správnu. Aj oni musia náklady udržať na podobnej úrovni, lebo si nemôžu dovoliť predávať o desať percent drahšie ako konkurencia, ale veľa času venujú práci so zamestnancami. "Uznávam, že každý má svoj deň. Je dôležité, aby sa k vám predavačka správala príjemne. A aby vás pokladníčka po zaplatení pozdravila a popriala vám príjemný deň.“ Obhajuje dokonca aj odvážny krok predchádzajúceho manažmentu, ktorý rozhodol - už žiadne tašky zadarmo. "Viem, že konkurencia túto službu poskytuje, ale veci zadarmo si ľudia nevážia. Odmietame byť dodávateľom vreciek na smeti, radšej ušetrené náklady premietneme do nižších cien.“

Vo vínnom "sklípku“
Ako jedna z prvých vecí po príchode na Slovensko ho zaujímala "vínna ulička“. Ako správny Moravák je totiž fanúšikom tohto moku. "Nemáme síce priestor ani čas na vlastný vinohrad, ale máme rodinný "sklípek“ s necelými tisíc fľaškami v archíve. Hovorí sa, že človek by mal za rok kúpiť toľko fľašiek, koľko vypije,“ hovorí človek, ktorý sám seba najviac vidí v úlohe otca rodiny. "Kedysi som sa venoval poľovníctvu, teraz naň nemám čas. Zhruba pred tromi rokmi sme s 15-ročným synom prepadli golfu. Rad sa venujem tomuto športu, nikdy však nie s obchodnými partnermi,“ hovorí. Priznáva, že nemá rád adrenalín. Na otázku, či by v žiadnom prípade neskočil padákom, odpovedá jednoducho: "Aj áno. Ale skutočne neviem, prečo by som to robil.“

Kto je Libor Ondráček
Po absolvovaní Chemicko-technologickej fakulty Univerzity v Pardubiciach zamieril do talianskeho Turína, kde pôsobil v oblasti výroby plastov. Neskôr sa vrátil do Českej republiky, kde po desaťročnom pôsobení v iných firmách prijal ponuku na pozíciu riaditeľa pre čerstvé potraviny v spoločnosti Ahold. Riaditeľom pre slovenský trh je od septembra 2010.

Dotazník
Nakupujete častejšie vy, alebo členovia vašej rodiny?
Pochopiteľne, väčšinou je to manželka.

Čo nakupujete najradšej?
Mäso, ale aj zeleninu a ovocie.

Koľko hodín v priemere trávite v práci?
Zhruba desať. Neverím ľuďom, ktorí tvrdia, že pracujú 14 hodín denne.

Nosíte si prácu domov?
V nedeľu večer si prejdem maily a pošlem niekoľko správ kolegom.

Čo máte na práci najradšej?
Nesmiernu dynamiku. Čo bolo včera, dnes neplatí.

A čo, naopak, najneradšej?
Byrokraciu akéhokoľvek typu.