V akom stave sú cesty, ktoré patria do kompetencie vášho kraja?
Všetky cesty II. a III. triedy v kraji, čo je vyše 1 590 kilometrov ciest, prešli do našej kompetencie v roku 2004. Väčšina z nich je poškodených, bohužiaľ, samosprávny kraj nemá dostatok financií na to, aby ich mohol všetky zrekonštruovať. Podarilo sa nám však v rokoch 2007 -- 2009 opraviť z nich 343 kilometrov. Zobrali sme si na to úver vo výške 1,3 miliardy korún -- 39 miliónov eur. V niekoľkých etapách sme opravili aspoň tie najhoršie úseky, ktoré už boli v zlom technickom a havarijnom stave.

Ste teraz spokojná so stavom ciest v kraji?
Na týchto cestách bol opravený vlastne len ich povrch. Nešli sme do hĺbky, do podložia tohto telesa cesty a teraz vidíme, že asfalt už nie je v dobrom stave, okraje ciest sa olamujú.

Neboli to vyhodené peniaze?
Nie, pretože niekde to opraviť bolo už veľmi nutné. Ako napríklad rekonštrukcia cesty do Hrnčiaroviec nad Parnou. Tam bola cesta zničená kvôli výstavbe Samsungu. Kraj aj obec viackrát žiadali štát o financie na rekonštrukciu tejto cesty a vybudovanie obchvatu, ale nakoniec musel opravu zafinancovať sám.

Neprispela k tomu aj ťažká doprava? Pri plánovaní rekonštrukcie ste zrejme nerátali s tým, že mýtny systém "vyženie" nákladné vozidlá na cesty II. a III. triedy v krajoch a enormne ich zaťaží a znehodnotí.
Presne. Podložie tých ciest nie je stavané na kamiónovú dopravu. Tieto cesty v kraji sú zo 40., 60. rokov a niektoré sú ešte aj staršie. Intenzita dopravy na nich každý rok stúpa. Nik nerátal s tým, že na takéto cesty sa dostane ťažká doprava v takej hustej frekvencii. Naše cesty sú veľmi preťažené, a to nielen cesty II. a III. triedy, ale i cesty prvej triedy. Vidíme, aké sú zničené. Pozrite si napríklad cestu na Bielu horu, je to cesta I. triedy, ktorá prechádza naším regiónom a tiež aj v akom je v zlom technickom stave.

Aké je východisko z tejto situácie?
Obce a mestá nás neustále atakujú, čo sa týka odklonenia nákladnej dopravy, odstránenia kamiónov z obcí, zníženia rýchlosti cez obec. Na základe aj týchto ich urgencií, avšak aj preto, že sami vidíme, ako sú tie cesty poškodené, sme sa dohodli -- všetky samosprávne -- a vypracovali sme materiál, ktorý sme predložili ministerstvu dopravy. Bohužiaľ, zatiaľ nemáme žiadnu odpoveď. Kontaktujeme aj obvodné úrady, ktoré vydávajú rozhodnutia o znížení rýchlosti, prípadne obmedzení nákladnej a kamiónovej dopravy na cestách. Avšak tam narážame na argumentáciu, že všetky cesty sú verejné. A tu je ten problém. My chceme vyhovieť i starostom, lebo vidíme, že v ich obci praskajú domy, že kamióny spôsobujú otrasy, hluk, rozumieme ľuďom v obciach, keď sa sťažujú, že život na ich dedine už nie je tým, čím býval. Avšak, bohužiaľ. Je tu aj druhá strana mince. Skoro každá rodina má už dnes dve autá, postavili sme všade priemyselné parky, dotiahli sme sem investorov a nová cestná sieť sa nebuduje.

Tak existuje podľa vás nejaké modus vivendi?
Asi nie, pretože to je skutočne začarovaný kruh. Financie, ktoré sú vybraté ako mýto, idú štátu, nie krajom. Dopravcovia sa snažia šetriť, vyhýbajú sa plateniu mýta a jazdia po našich cestách II. a III. triedy, ktoré ničia a my nemáme peniaze na ich opravu. Zvýšené náklady nám vznikajú aj pri financovaní služieb vo verejnom záujme v prímestskej doprave, pretože autobusy prímestskej dopravy, ktoré využívajú cesty I. triedy, prípadne diaľnice, musia toto mýto platiť. To sú náklady navyše, ktoré tiež zaťažujú náš rozpočet. Oporu v legislatíve nemáme, iba zvýšené náklady na financie v rozpočte.

Keby ste mali neobmedzené možnosti, koľko peňazí by ste potrebovali na to, aby ste dostali cesty, ktoré máte v správe, do takého stavu, aby boli v poriadku?
Tu sú dva aspekty. Jedným je teleso cesty, ktoré je poškodené, druhým aspektom sú šírkové parametre ciest, ktoré už nevyhovujú súčasným normám. Čiže my by sme potrebovali nielen cestu opraviť, ale ju aj rozšíriť. Zápasíme však ešte s jedným veľkým problémom, a to je vysporiadanie vlastníckych vzťahov. Máme 70 percent ciest nevysporiadaných. V čase socializmu sa stavali cesty tak, neriešili majetkové pomery pod cestami. A tak, keď my potrebujeme dnes cestu opraviť a súčasne aj rozšíriť, tak v zmysle stavebného zákona sme povinní rokovať s vlastníkom. Buď s ním uzatvoríme nájomnú zmluvu, alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a pozemky vysporiadame. A to je dnes veľmi zložitý a zdĺhavý proces.

Postupne teda vysporiadavate týchto vlastníkov?
Nie sme schopní a nemáme na to finančné prostriedky, aby sme vysporiadali všetkých vlastníkov, ktorých pozemky sa dotýkajú ciest. Kde ich riešime, tak to sú kruhové križovatky, prípadne tam, kde vidíme, že je to už kritická nehodová lokalita a ten stav je nevyhnutné riešiť. Vysporiadavame sa s vlastníkmi iba na takýchto lokálnych miestach. Napríklad sme opravovali cestu do Hrnčiaroviec. Jednoznačne tam bolo potrebné aj rozšírenie cesty, avšak nemohli sme si to dovoliť, lebo kým by sme vysporiadali pozemky a všetko doriešili, bolo by riziko, že aj cena rapídne stúpne, a tak sme cestu iba opravili.

Vrátim sa k svojej otázke. Keby ste mali tú možnosť, koľko by bolo treba peňazí?
Máme nejaké odhady, čo by asi stálo vysporiadanie pozemkov okolo ciest, avšak netrúfam si povedať konkrétnu sumu. Určite by to však bolo viac, ako sme použili teraz na rekonštrukciu tých vyše 300 kilometrov ciest v kraji, čo nás stálo takmer 40 miliónov eur. Iba čas potrebný na vysporiadanie pozemkov by som odhadovala na desať, pätnásť rokov. Je to veľmi zdĺhavý proces. V rozpočte na to financie nie sú. Všetky samosprávne kraje tento problém odsúvajú. Keby aspoň pozemkový fond poskytoval vlastníkom náhradné pozemky pod cestami, bol by celý proces rýchlejší.

Bratislavský kraj vkladá veľkú nádej do integrovaného dopravného systému. Chystáte sa niečo podobné robiť aj vo vašom kraji?
Cestná infraštruktúra, poloha kraja a jeho dopravná obslužnosť, je úzko spätá so susednými krajmi. Na základe týchto aspektov nie je pravdepodobné, že Trnavský kraj si bude vytvárať vlastný integrovaný systém, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou sa pripojí k Bratislavskému integrovanému dopravnému systému. Našim nosným prúdom je Bratislava vo všetkých druhoch dopravy.

Marta Růžičková