Generálna advokátka Súdneho dvora Európskej únie Juliane Kokottová vo štvrtok uviedla, že po zrušení amnestie v súvislosti s únosom Michala Kováča mladšieho zásada "ne bis in idem" (tá istá osoba nemôže byť dvakrát súdená alebo potrestaná za rovnaký trestný čin) nebráni vydaniu európskeho zatykača.
Po vypočutí zainteresovaných strán zo 6. mája tohto roku generálna advokátka vo štvrtok vydala stanovisko, ktorým sa sudcovia Súdneho dvoria môžu, ale nemusia riadiť.
Kokottová upozornila, že ide o prípad z roku 1995, keď príslušníci slovenských bezpečnostných orgánov údajne spáchali viaceré trestné činy vrátane zavlečenia syna vtedajšieho prezidenta SR do cudziny, lúpeže a vydierania.
V marci 1998 vtedajší premiér Vladimír Mečiar, ktorý dočasne zastupoval prezidenta, vydal na tieto skutky amnestiu a trestné stíhania v tejto veci boli voči všetkým obžalovaným zastavené. Podľa slovenského práva má toto zastavenie trestného stíhania účinky oslobodzujúceho rozsudku. Národná rada v apríli 2017 tieto amnestie zrušila a boli obnovené pôvodné trestné konania.
Spor sa dostal do Luxemburgu – sídla Súdneho dvora EÚ – po tom, ako Okresný súd Bratislava III oznámil, že zvažuje vydanie európskeho zatykača na jedného z obžalovaných.
Slovenský súd sa na Luxemburg obrátil so žiadosťou, či je vydanie takého európskeho zatykača i zrušenie amnestie v súlade s právom EÚ, a predovšetkým s rámcovým rozhodnutím o európskom zatykači a Chartou základných práv EÚ. Pochybnosti slovenskej súdnej inštancie sú založené najmä na zásade ne bis in idem, pretože dotknuté konania už boli právoplatne skončené.
Generálna advokátka sa zaoberala otázkou, či sa zastavenie trestného stíhania z dôvodu amnestie aj napriek neskoršiemu zrušeniu amnestie má považovať za právoplatné oslobodenie, ktoré vyvolá uplatnenie zásady ne bis in idem. Upozornila, že také právoplatné rozhodnutie musí spĺňať dve podmienky. Po prvé, týmto rozhodnutím musí byť trestné stíhanie definitívne zastavené, a po druhé, toto rozhodnutie musí byť vydané na základe posúdenia veci samej.
Kokottová zastáva názor, že prvá podmienka je splnená. Trestné konania boli vykonaním amnestie právoplatne skončené. Pokiaľ však ide o druhú podmienku, údaje obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú dospieť ku konečnému záveru. Z pojmu oslobodenie vyplýva, že sa skutočne rozhodlo o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného so zreteľom na okolnosti prípadu, čo však v prípade rozhodnutia o zastavení trestného stíhania z dôvodu amnestie spravidla neplatí.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania o otázke, či napriek tomu bola trestnoprávna zodpovednosť posúdená, obsahuje navzájom si odporujúce údaje.
Na základe uvedeného sa generálna advokátka domnieva, že zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača, ak bolo trestné stíhanie najprv právoplatne zastavené z dôvodu amnestie bez posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých osôb, ale rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušením amnestie stratilo účinky.
A v závere svojho hodnotenia spresnila, že posúdenie zákonnosti zrušenia amnestie, ako aj s tým spojené obnovenie trestného konania nespadá do pôsobnosti práva Európskej únie.