Banskobystrický kraj má najnižší podiel z úhrnu Slovenska v počte organizácií (právnických osôb) so sídlom v kraji. V roku 2006 sa kraj podieľal na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky a na tvorbe hrubej pridanej hodnoty Slovenska 9-percentným podielom.
Z hľadiska odvetví priemyslu je v Banskobystrickom kraji najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde nezaradených.
Banskobystrický kraj má najvyššiu výmeru lesných pozemkov v rámci Slovenska a v ťažbe dreva, hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti, niekoľkonásobne prevyšuje hodnoty iných krajov. Južná časť Banskobystrického kraja je orientovaná na poľnohospodárstvo, hlavne pestovanie hrozna.
Členitosť a náročnosť terénu v kraji nepriaznivo vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky neumožňujú významnejšie rozvinúť jednotlivé druhy dopravy.
V severnej oblasti kraja je veľmi dobre rozvinutý cestovný ruch a hlavne v zimných mesiacoch sa plne využívajú strediská zimných športov. Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť, do povedomia sa dostávajú kúpele Sliač, Kováčová, Dudince, Brusno a ďalšie.
V Banskej Bystrici je sústredené vysoké školstvo a hustá sieť gymnázií, stredných škôl a učilíšť. Svoje pôsobisko tu má Akadémia umení a Univerzita Mateja Bela, ktorej fakulty, hlavne právnická, ekonomická a financií, sú veľmi vyhľadávanými študentmi z celého Slovenska.
Charakteristika kraja
S rozlohou 9 455 km2 je Banskobystrický kraj najväčším krajom v Slovenskej republike. Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.
Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 13 okresov
- Banská Bystrica,
- Banská Štiavnica,
- Brezno,
- Detva,
- Krupina,
- Lučenec,
- Poltár,
- Revúca,
- Rimavská Sobota,
- Veľký Krtíš,
- Zvolen,
- Žarnovica a
- Žiar nad Hronom.
V týchto okresoch sa ku koncu roka 2008 nachádzalo 516 obcí, z toho 24 miest. Z miest iba Banská Bystrica (6. najľudnatejšie mesto Slovenska) a Zvolen presiahli počtom obyvateľov ku koncu roka 2008 počet 40-tisíc.
Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie, od vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia.
Najvyšším vrchom Banskobystrického kraja je vrch Ďumbier (2 043 m n. m.) v Nízkych Tatrách v okrese Brezno. Najnižšie miesto v kraji nájdeme v katastri obci Ipeľské Predmostie (126 n. m.) v okrese Veľký Krtíš.
Na územie kraja zasahuje päť národných parkov (Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras), 4 chránené krajinné oblasti a množstvo národných prírodných rezervácií, chránených priestorov, lokalít a objektov s nižším stupňom ochrany.
Tri mestá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické Bane a Sebechleby - Staré Hory sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídel.
Banskobystrický kraj má významnú pozíciu z hľadiska zásob a ťažby nerastných surovín a bohatého výskytu minerálnych, termálnych a liečivých vôd. V kraji sa nachádzajú dve kúpeľné mestá (Sliač, Dudince) a štyri kúpeľné miesta. Územie kraja je mimoriadne bohaté na prírodné krásy, ktoré sú hojne využívané v severnej časti ako centrá zimného turistického ruchu.
Demografia
Ku koncu roka 2009 žilo v Banskobystrickom kraji 653 186 obyvateľov, z toho 337 977 žien. Počtom obyvateľov sa Banskobystrický kraj zaraďuje na piate miesto medzi krajmi Slovenska. Hustota obyvateľstva predstavuje 69,1 obyvateľa na km2 a je najnižšia spomedzi krajov Slovenskej republiky. Z 13 okresov kraja najviac obyvateľov žilo v okrese Banská Bystrica (110 979) a najmenej v okrese Banská Štiavnica (16 674). Mestom s najväčším počtom obyvateľov je Banská Bystrica (79 990 obyvateľov), najmenším mestom sú Dudince (1 512 obyvateľov).
Prirodzený pohyb obyvateľstva už dlhodobejšie dosahuje záporné hodnoty. Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva kraja. Pokles počtu živonarodených detí, ktorý tiež pretrváva od roku 1997, nepriaznivo ovplyvňuje prirodzený prírastok a vekovú štruktúru obyvateľstva kraja, kde sa znižuje percentuálny podiel detí vo vekovej skupine do 14 rokov a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku. Stúpa priemerný vek obyvateľstva, ktorý podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 dosiahol 36,7 roka a rastie aj index starnutia.
Celkový úbytok obyvateľstva v Banskobystrickom kraji za rok 2009 predstavoval 511 osôb.
V roku 2009 bolo v kraji uzavretých 2 648 manželstiev, počet rozvedených manželstiev dosiahol 1 521. Na 100 uzavretých manželstiev teda pripadá 57,44 rozvodu a z hľadiska Slovenska bolo viac rozvodov na počet sobášov už len v Trnavskom a Nitrianskom kraji.
ŠÚ SR