Začiatkom novembra Handlová už ničím nepripomína, že ešte len pred troma mesiacmi sa tu odohrala najväčšia banská tragédia v slovenských dejinách. Napäté ticho, ktoré vládlo v meste krátko po nehode, nahradil chlad a sychravé počasie. Z budov sa stratili čierne vlajky, centrálne námestie, kedysi plné kvetov, je prázdne, niekde sa už objavuje vianočná výzdoba. V uliciach chýba typický letný ruch, ľudia sa však usmievajú a oveľa ochotnejšie hovoria o tom, čo sa stalo. "Čo by sa dialo? Nič sa nedeje. Život ide ďalej," hovorí barmanka v bare v centre mesta. "Po troch mesiacoch po vás ani pes neštekne," dodáva.

Treba živiť rodiny
Na vrátnici bane Handlová je rušno. Práve sa končí ranná zmena. Úsmevy baníkov už ničím nepripomínajú strnulé tváre z augustových dní. Keď však zbadajú novinára, hneď zvážnejú. "Boli medzi nimi moji kamaráti. Jasne, že je nám za nimi smutno. Ale robiť treba, rodiny živiť," hovorí jeden z nich. Predstaviť sa však nechce. "Je to taká práca, čo narobíme?," pýta sa ďalší. "Ale navštevujeme sa. Na dušičky sme im boli sviečky zapáliť."

Baníci hovoria, že majú strach, ale už nie taký, ako krátko po tragickom výbuchu. "Manželky sa boja. Hneď po tom nás ani nechceli sem púšťať. Ale už sa zmierili," priznáva sa baník. "Môj kamarát mal medzi nimi syna. Ako by sme na to mohli zabudnúť? Spomíname na kamarátov každý deň. Na sviatky si na nich aj pripijeme. Kto sa bane bojí, nemal by sem ani chodiť," dodáva najstarší z nich.

Sviečky zostali
Pozornosť k tragédii v Handlovej priláka už snáď iba množstvo sviečok pri pomníku baníkom. V auguste ich boli stovky, teraz sa nazbiera už len niekoľko desiatok. Medzi nimi sú však aj čerstvé živé kvety. Tentoraz je pri pomníku ľudoprázdno. "Možno to už tak nebolí, ako vtedy. Ani v správach toho už nie je toľko," hovorí staršia žena v centre mesta. "Ľudia nezabúdajú, ale neradi o tom rozprávajú. Kto by si to chcel stále pripomínať? Každý medzi nimi mal niekoho. Ak nie príbuzného, tak kamaráta."

Kým krátko po nehode sa informácie šírili mestom v priebehu hodín, teraz je problém nájsť človeka, ktorý by sledoval, ako pokračuje vyšetrovanie. Mnohí ani nevedia, že na miesto výbuchu už sfárali vyšetrovatelia. Trápia ich iné vecí. "Nič som o tom nepočul. Čo tam chcú vyšetrovať po troch mesiacoch?," myká plecami invalidný dôchodca Jozef. "Radšej nech povedia, kto za to môže. Alebo dôchodky baníkom nech zvýšia."

Augustovú tragédiu pripomínajú už len miestne noviny. Prinášajú článok o tom, ako kamaráti rozsypali popol jedného zo zosnulých baníkov na Slavkovskom štíte.