Generálneho prokurátora budú musieť poslanci voliť opäť tajne. Ústavný súd totiž povedal, že pri decembrovej voľbe boli porušené práva kandidáta Dobroslava Trnku. Ako vnímate toto rozhodnutie súdu?
Ústavný súd vyhodnotil, že voľba neprebiehala tak, ako mala – tajne a tým bolo porušené ústavné právo Dobroslava Trnku. Nebudem ho hodnotiť detailne, lebo som nález Ústavného súdu ešte nevidel a ani to nie je mojou úlohou. Osobne považujem rozhodnutie Ústavného súdu za správne.

Vládna koalícia však presadila v zákone odtajnenie voľby. Najbližšie už chcela voliť generálneho prokurátora verejne. Je podľa vás táto zmena v poriadku?
Nemyslím si, že je to v poriadku. Je to podľa mňa v rozpore s princípmi demokracie.

Prečo by nemal volič mať právo vedieť, koho volil „jeho“ poslanec za generálneho prokurátora?
A nemal by volič vedieť, koho volil aj za predsedu Národnej rady SR? To je tiež tajná voľba, je to priamo v Ústave SR.

Takže vnímate odtajnenie voľby za politicky účelové?
Absolútne. Nie je tam nič, čo by malo právne opodstatnenie. Ide to proti svetovému trendu.

Po tajnej voľbe generálneho prokurátora v decembri sa však objavili podozrenia, že niektorí poslanci mohli byť kúpení, skorumpovaní. Po odtajnení by sa tieto riziká mohli minimalizovať.
A keď bude verejné hlasovanie, nehrozí korupcia? Nedá sa to vylúčiť.

Je si ťažké predstaviť, že koaličný poslanec verejne, neprikrytý pláštikom utajenia, zahlasuje za opozičného kandidáta.
Aj keď sa rozhodne, že zahlasuje, kto mu v tom zabráni? Veď on je poslanec, má svoj mandát, má slobodnú vôľu, je to slobodný občan. Ak povieme, že to tak nie je, tak v tom prípade tu máme imperatívny mandát – a to sa nepodarilo ani v predošlom režime.

Podozrenia z kupovania poslancov pri decembrovej tajnej voľbe preveruje aj prokuratúra. Potvrdili sa podozrenia?
Preverujú sa skutočnosti okolo ovplyvňovania poslancov, či už finančnými prostriedkami alebo inak. Ale zatiaľ sa podľa mojich informácií nič také nepotvrdilo.

Mohlo tam byť aj niečo iné, ako finančné úplatky?
Nikdy nie je nič vylúčené, korupcia nie je len o peniazoch. Ale zatiaľ sa nepotvrdila ani jedna z verzií. Ja si dokonca myslím, že túto tému mohol niekto vyslovene úmyselne rozvinúť, s úmyslom znemožniť tajnú voľbu a navodiť atmosféru, že ju musíme zmeniť na verejnú.

Identifikovali ste už aspoň skupinu koaličných poslancov, ktorá mala v decembri hlasovať s opozíciou? Smeruje to už k nejakej konkrétnej politickej strane?
Nie a podľa mňa sa to ani nezistí. Celý problém spočíva aj v tom, že ak by ste chceli vidieť hlasovacie lístky z voľby, tak – nechápem prečo – sa okamžite skartujú. Podľa mňa by sa mali odkladať aspoň na jedno volebné obdobie. Aby v prípade, že niekto napadne nezákonnosť voľby, bolo to možné preskúmať.

Opäť sa zrejme zopakuje súboj Dobroslav Trnka – Jozef Čentéš. Oboch poznáte, pracujete s nimi, kto z nich by mal podľa vás viesť prokuratúru?
Najlepší generálny prokurátor by bol ten, ktorý by vyhovoval aj opozícii aj koalícii.

Ale taký nie je Trnka ani Čentéš.
Ale nie je vylúčené, že by sa obe zoskupenia mohli dohodnúť tak, že by si vybrali jedného z nich.

Kto je z vášho pohľadu lepší kandidát – Trnka, alebo Čentéš?
Nebudem to hodnotiť. Nemôžem ani na jedného z nich povedať nič zlé, z hľadiska odbornosti nemám ani s jedným problém.

Po tom, čo ste sa stali zastupujúcim generálnym prokurátorom, ste poverili Trnku, aby riadil tri dôležité odbory. Je vám teda bližší, ako pán Čentéš?
Neriešil som to, kto mi je bližší. Vychádzal som z toho, že toto vedenie malo istú kontinuitu a za súčasného stavu, pri tých neuveriteľných politických tlakoch, som nepovažoval za vhodné rozbíjať toto vedenie. Považoval som za vhodné, aby Dobroslav Trnka doriešil trestné veci, na ktorých pracoval.

Hovorí sa o tom, že Dobroslav Trnka aj po vypršaní jeho funkčného obdobia generálneho prokurátora ostal akýmsi neoficiálnym šéfom. Je to tak?
Poviem to inak. Snažím sa viesť prokuratúru takým kolektívnejším spôsobom. O zásadných problémoch diskutujeme a on ako člen vedenia môže povedať svoj názor. Ale že by bol nejakou šedou eminenciou a naďalej „ťahal nitkami“, tak to odmietam. Posledné slovo mám vždy iba ja.

Keď sa Dobroslav Trnka lúčil s funkciou, v médiách sa nie príliš lichotivo vyjadril o viacerých politikoch. Neprehnal to podľa vás vtedy?
Nie som oprávnený hodnotiť jeho vystúpenia. Sme dospelí ľudia a každý si je zodpovedný za vlastné činy.

Nekomunikuje sa vám po tých jeho vyhláseniach teraz s politikmi ťažšie?
Ja s nimi väčšinou nekomunikujem, nevidím na to dôvod.

Verejnosť v posledných mesiacoch sleduje akúsi vojnu medzi políciou a prokuratúrou. Trnka na konci svojho funkčného obdobia hovoril o zasahovaní vedenia rezortu vnútra do práce polície, hovoril o zdecimovanom Policajnom zbore. Minister vnútra Lipšic mu zase odkázal, že klame a politizuje. Môžu polícia a prokuratúra v takejto atmosfére normálne spolupracovať?
Je to taký vonkajší jav a týkalo sa to iba jednej kauzy, kedy došlo k istému nedorozumeniu. Ale toto sa vôbec nedotýka činnosti prokuratúry a polície vo všeobecnosti. Tie musia naďalej spolupracovať podľa Trestného zákona a Trestného poriadku. A nemá ich čo zaujímať, či tu je nejaký spor medzi ministrom vnútra a generálnym prokurátorom.

A na funkcionárskej úrovni je táto spolupráca normálna?
Naše posty nie sú o kamarátskych vzťahoch, ale s o vzťahoch profesijných.

Poslanec SNS Štefanov hovorí, že polícia odpočúva desiatky politikov. Minister Lipšic na to reagoval slovami, že Štefanov rozohráva hry niekoho iného, ktoré súvisia s voľbou generálneho prokurátora. Ako ste „prečítali“ toto jeho vyjadrenie?
S prokuratúrou to nijako nesúvisí, sú to skôr také politické hry.

Prečo ste stále nepožiadali parlament o zbavenie imunity exministra výstavby Štefanova v kauze „nástenkový tender“?
Je to nesmierne náročný a objemný spis. Vidím tam určité problémy. Je to stále v štádiu štúdia.

Kedy sa rozhodnete?
To ešte neviem povedať. Hádam sa ešte môže počkať, kým prídeme k záveru, či dôkazná situácia nasvedčuje tomu, že porušil zákon takým vážnym spôsobom, že sa ním dopustil trestného činu.

Poznáte sa s Igorom Štefanovom?
Osobne ho nepoznám.

Vy stále nie ste presvedčený, že spáchal v kauze „nástenka“ trestný čin?
O tom, či ide o trestný čin, ma môžu presvedčiť len dôkazy, ktoré zabezpečil vyšetrovateľ. Práve preto, že nechcem urobiť žiadny unáhlený krok, túto vec detailne skúmame.

Vláda už má v parlamente veľké zmeny, ktoré sa týkajú chodu prokuratúry. Prokurátori však tvrdia, že ohrozujú nezávislosť prokuratúry a smerujú k jej politizácii. Prečo?
Keďže je generálnej prokuratúre v ústave garantovaná samostatnosť, nemá čo iný orgán zasahovať do jej činnosti. Ani do vlády nezasahuje nikto iný, lebo je ústavným orgánom. Takže v tomto ohľade by došlo k disproporcii, že do činnosti jedného ústavného orgánu zasahuje iný – bez toho, aby mu to bolo ústavou umožnené. Ak chce niekto prokuratúru meniť, musí začať od ústavy. A nie do nej zasahovať obyčajným zákonom.

Vyzerá to však tak, ako by prokuratúra odmietala akékoľvek zmeny.
Ja osobne nie som uzavretý myšlienkam, že niečo treba zmeniť. Ale otázne je, kde je tá hranica.

A kde?
Ja ju vidím tam, kde sa chce niekto dotknúť ústavného postavenia generálneho prokurátora a prokuratúry. Vtedy mám odôvodnené podozrenie, že sa chce niekto zmocniť trestného stíhania a oprávnení prokuratúry v prospech niekoho. A to je neprípustné.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská tvrdí, že chce takto pustiť do prokuratúry viac verejnej kontroly. Prečo sa jej bránite?
A prečo sa ju potom nepokúsi pustiť viac napríklad aj do SIS? My sme orgán činný v trestnom konaní. A naše rozhodnutia idú zverejniť? Načo sú nám potom bezpečnostné previerky, ktorými prechádzame? Kde vo svete orgán činný v trestnom konaní zverejňuje o sebe pomaly všetko? V trestnom konaní sa dozvedáme informácie, ktoré nemajú byť zverejnené a kvôli tomu musíme mať bezpečnostnú previerku. Z akého dôvodu máme my poskytovať tieto informácie verejnosti? Môže to ohroziť trestné konanie, ale aj svedkov, poškodených, prípadne osoby, ktorým sa trestná činnosť nedokázala – teda podozrivým (prezumpcia neviny). Zásada ústnosti a verejnosti sa týka len súdov, preto je namieste žiadať od súdov zverejňovanie právoplatných rozhodnutí, ktoré sa nedotýkajú osobného stavu. Rozsudok je verejná listina. Rozhodnutia prokurátora takéto nie sú.

Ak zmeny prejdú, prokuratúra bude musieť zverejňovať uznesenia, ktoré zastavujú trestné stíhanie. Nepomôže to vniesť viac svetla do viacerých káuz?
Zverejňovanie celých rozhodnutí môže viesť k veľkým nedorozumeniam a môže ublížiť mnohým nevinným ľuďom. Vidím ako oveľa jednoduchšie určiť v Trestnom poriadku, komu sa takéto rozhodnutia prokuratúry, okrem obvinených a poškodených, doručia.

Ale pri takých kauzách, ako bolo financovanie politických strán, by mal občan vedieť, prečo prípad zastavili. Nejde tu o verejný záujem?
Kto však bude potom určovať, čo je vo verejnom záujme? To by bolo ťažké určovať. A keby sa aj tie uznesenia, trebárs pri prípadoch financovania politických strán, zverejnili, čo sa tým zmení?

Mohli by sa vyvrátiť minimálne špekulácie, ktoré pri nedostatku oficiálnych informácií vznikli.
Ja si skutočne myslím, že by zverejňovanie takýchto dokumentov mohlo vážne poškodiť trestné konanie a nezaujaté osoby. Môžeme sa však baviť o zmene toho, ako má byť verejnosť informovaná, v akom rozsahu.

Ak vládne zmeny schváli definitívne parlament, chcete ich napadnúť na Ústavnom súde. Ak ten povie, že sú v poriadku, viete si predstaviť, že ostanete na prokuratúre a budete fungovať v podmienkach, s ktorými ste nesúhlasili?
To nie je môj osobný problém, to je problém správnosti názoru. Ak budem na Ústavnom súde neúspešný, budem jeho rozhodnutie rešpektovať.

Nemáte aj vy ambíciu vstúpiť do boja o post generálneho prokurátora?
Nemám takúto ambíciu. Iba ak sa strany dohodnú a budú chcieť voliť iného kandidáta, by som o tom mohol uvažovať. Ale v systéme, aký koalícia chce presadiť, o to záujem nemám.

Oslovil vás niekto z politických strán s ponukou kandidovať?
Oslovil.

Kto? Bol z koalície či opozície?
O tom nechcem hovoriť.