Päť rokov po odchode zo strany si chce užívať pokojný život na dôchodku. „Neviem, ako by sa to bolo vyvinulo. Ten konflikt bol dosť ostrý, tak sme sa dohodli s rodinou, že to ukončíme. Čo to znamená? Že sa nebudem k tomu viac vyjadrovať,“ hovorí HN dnes spoluzakladateľ Smeru.

Jeho informácie vlani pred voľbami poriadne zatriasli politickou scénou – priznal, že videl kópiu notársky overenej zmluvy s piatimi sponzormi, na základe ktorej mali dostať lukratívne miesta na kandidátke. Bol vraj aj pri rokovaniach s väčšími sponzormi strany. Robert Fico ho minulý rok označil za klamára a politického skrachovanca. Hanzelovi sa vyhrážali smrťou, utiekol do Švédska. Býval tam u dcéry a vrátil sa v júni odvoliť.

„Jedni sú ako druhí"
Majiteľ súkromnej reklamnej firmy bol za Smer v parlamente do roku 2006. Už vtedy sa jeho spolupráca s ľuďmi okolo Roberta Fica skončila. „Nemám žiadne vzťahy s predstaviteľmi Smeru. Občas sa stretnem s bývalými kolegami, ale to sa stretneme ako kamaráti, a nie ako predstavitelia strany.“

Prečo vlani prehovoril o Smere? Tvrdí, že len odpovedal na otázky novinárov. „Mám povahu, že neviem klamať, som trošku aj rebel a bola z toho kauza.“ Sám vraj neplánoval vyťahovať informácie, ktoré sa dozvedel o fungovaní Smeru. „Keď som sa začal politicky angažovať, nevedel som, ako to vyzerá. Po určitých skúsenostiach viem, že to tak je určite všade. Mám to komentovať? Jedni sú ako druhí,“ hovorí.
Po minuloročných voľbách sa mu smrťou nevyhrážajú. „Na mňa by vyhrážanie neplatilo. Keby tu aj bolo, neplatilo by na mňa ako donucovací prostriedok,“ tvrdí. „Som človek, čo nemá strach ani o život. Som ten typ človeka, veď v roku 1968 som sa prihlásil do armády proti Rusom, v roku 1977 som podpísal Chartu. Nemám pocit strachu.“

Podľa obchodného registra figuruje v troch firmách: Europeum, KHB a reklamnej agentúre Qex. Tvrdí, že veľa času mu nezaberajú. „Snažím sa byť dôchodca. Vo firme mám výborné vedenie, už som tam zbytočný. Aj kanceláriu som si už presťahoval,“ vysvetľuje Hanzel, ktorý žije v Trenčíne. „Chodieval som do Bratislavy niekoľkokrát týždenne, teraz tam niekedy nejdem ako je týždeň dlhý. Venujem sa rodine, veď na to som ju zakladal. Okrem toho domu, priateľom a umeniu. Máme veľa priateľov a tvoriť skupinu, kde sa ľudia cítia dobre, by mal byť cieľ života.“ Rád sa pýši 39-ročným synom, ktorý je zápasník a kulturista a niekoľkonásobný majster Švédska.

Zberateľ obrazov
Prednedávnom ako vášnivý zberateľ obrazov otvoril galériu v centre Trenčína. „To, čo chcem mať, mám zavesené doma na stenách. Je to asi 350 obrazov. Čo som vytriedil, šlo do galérie. Nie je to nič druhoradé, ale nepasovalo by mi to, napríklad Mudroch mi nepasuje medzi Galandovcov.“ Medzi najcennejšie obrazy v zbierke zaradil Zátišie Andreja Barčíka, ktoré mu autor daroval v Žiline na smrteľnej posteli. „Volal mi do parlamentu, že takých zasadnutí ešte bude, ale on tu nebude,“ spomína Hanzel.

Dotazník
Aký je váš najväčší životný úspech?
To, že som vždy dokázal povedať každému pravdu a dokázal som zvládnuť všetky ťažké životné situácie, ktorých bolo neúrekom.
Čo považujete za najväčší životný prešľap?
Určite ich bolo viac, ale nič z toho, čo sa stalo, neľutujem. Spravil som mnoho chýb. Štyri roky v parlamente nebol prešľap, bol to zážitok a skúsenosť, ktorá je tiež na niečo dobrá.
Ktorá osobnosť vás v živote najviac ovplyvnila?
Mojím vzorom dlho bol a asi aj bude Alexander Dubček. Bol to dobrý, slušný človek a takých si vážim. Ak by sme všetci vedeli byť takí k sebe, svet by bol iný.