Je ráno, pol desiatej. Baníckym mestom Handlová na hornej Nitre sa rozlieha zvuk zvonov. Nevolajú do kostola, ale majú miestnym pripomenúť, že pred dvoma rokmi sa v banskej štôlni, kde ťažia hnedé uhlie, vyše tristo metrov pod zemou, stalo obrovské nešťastie. Presne 10. augusta 2009 v bani zomrelo dvadsať ľudí: deväť baníkov a jedenásť záchranárov.
„Baňa je drsná“
Po celý deň sa striedali desiatky Handlovčanov pri pomníku obetí. Večer sa na pietnej spomienke zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič. Okrem nešťastia spred dvoch rokov si pripomenuli aj 466 baníkov, čo na hornej Nitre zomreli za posledných sto rokov. Bol totiž deň spomienky na obete banských nešťastí.
„Mal som tam kamarátov. Baňa je drsná,“ povedal pri pamätníku starší pán. „Zobrala som sem vnučku, nech vie, že baníctvo si vyžaduje aj obete. Pred dvoma rokmi zomrel dobrej kamarátke zať,“ doplnila ďalšia pani. Chceli zapáliť sviečky, ale vietor každú zápalku uhasil.
Baníci v baniach Handlová, Cígeľ a Nováky sa navzájom poznajú. Keď treba posilu v jednej bani, prídu vypomôcť z vedľajšieho mesta. Mesačne dostanú v čistom najviac
500 eur, niekedy vraj aj menej. Odmien sa nedočkajú. „Pracujem, lebo iná robota nie je. Mladí radšej budú na podpore, ako by mali každý deň sfárať,“ povedal pred hlavným vchodom do bane Jaroslav, ktorý už mal po rannej zmene. Najprv sa predstavil, ale po chvíli poprosil, či môže zostať v anonymite. „Ak tam dáte moje meno, vyhodia ma.“
Lúčenie ako naposledy
Baníci tvrdia, že od nešťastia sa v bani nič nezmenilo. „Iba dávajú pokuty, ak si chlapi zložia prilby. Tie opatrenia sú len navonok, pred vami z novín,“ povedal Jaroslavov kolega Štefan. „V skutočnosti je to stále rovnako nebezpečné ako pred dvoma rokmi.“ Baníci chodia do práce denne s myšlienkou, že možno po šichte nevyfárajú. Doma sa lúčia akoby sa videli naposledy. „Denne idem do práce s tým, že možno nevyfáram. Niekedy človek myslí aj na Boha, ako na poslednú inštanciu, keď je už zle. A každý z nás je rád, ak je na povrchu. Inak je to práca ako každá iná, len v tme,“ vysvetľuje Štefan.
Podľa šéfa prievidzských banských záchranárov Stanislava Paulíka prijali v baniach po nešťastí viacero bezpečnostných opatrení. Stanovili napríklad lehotu, dokedy treba ukončiť priame hasenie, či zmenili rozloženie záchranárskych stanovísk. „Boli to väčšinou praktické veci,“ povedal Paulík.
Z rezervy vtedajšej ministerky práce Viery Tomanovej (Smer-SD) dostala každá rodina pozostalých po 800 eur, od mesta 500 eur. Na odškodnenie prispela aj vláda, rodiny dostali peniaze aj zo súkromných zbierok. „Bolo by nekorektné povedať, že nik nespomenul bolesť pozostalých. No ľudský život sa nedá vykúpiť za peniaze,“ tvrdí primátor Handlovej Rudolf Podoba. Pred dvoma rokmi, 10. augusta, vybuchla v bani štôlňa, pred rokom, 15. augusta, mesto zaplavila veľká voda, keď sa vyliala riečka Handlovka. „Akoby nás august prenasledoval, ale je to len dielo náhody,“ zamyslel sa primátor.
Z bane po nešťastí odišlo na následky pracovných úrazov šesť ľudí. Teraz evidujú 600 žiadostí o prijatie do zamestnania. O prácu majú záujem aj mladí, vedenie baní však priznáva vysokú fluktuáciu.