Keď počuje o kúpalisku na Zlatých pieskoch, aj po 35 rokoch si spomenie na pád lietadla do jazera. Od smrti na palube letu z Prahy do Bratislavy cyklistu Antona Tkáča zachránilo olympijské zlato. Nebyť osláv, nastúpil by aj s ďalšími športovcami na let, ktorý neprežilo 76 ľudí. Dnes od najtragickejšej leteckej udalosti na Slovensku uplynulo 35 rokov.

Spoločná československá výprava z olympijských hier v Montreale priletela na pražské letisko. Slovenská časť mala pokračovať do Bratislavy práve lietadlom, ktoré spadlo tesne pred pristátím. „Tým, že som vyhral olympijské hry, jeden americký kongresman z Philadelphie, inak vášnivý cyklista, požiadal vedenie výpravy, či by ma neuvoľnila na jeden cyklistický míting,“ spomína dráhový cyklista Tkáč. „Ja som bol teda vtedy ešte v zámorí.“ Od takmer istej smrti sa však zachránil aj zvyšok výpravy. „Mali byť v tom lietadle, no v Prahe ich pozvali na raňajky, ktoré mali byť takou oslavou a šli tak ďalším letom,“ vysvetlil Tkáč.

Hammel zaspal, tak prežil
Keď počuje každý rok pri výročí tragickej udalosti o tom, čo sa stalo, vrátia sa mu spomienky. „Viete, keď človek toľko lietal a cestoval, zažije rôzne veci. Raz nám horel motor, inokedy sme mali prudké klesania,“ povedal Tkáč.

Nešťastiu sa 28. júla 1976 vyhol aj hudobník Pavol Hammel. Ocitol sa dokonca aj na zozname pasažierov a nechtiac spôsobil šok najbližším. „Keďže z búdky sa nedalo volať medzimesto, všetci si mysleli, že som v tom lietadle,“ povedal Hammel. „Po prebdenej noci v Prahe som si vyzdvihol palubnú vstupenku, trochu nalial čerstvej krvi do žíl a hneď som tvrdo zaspal. Prebral som sa, až keď odleteli,“ vysvetlil, prečo napokon nenastúpil do lietadla, ktoré nad Bratislavou havarovalo.

Až do pádu režimu ani nezverejnili výsledky vyšetrovania pádu ruského lietadla Iľjušin Československých aerolínii. „Prečo toľko tajností? Lebo išlo o sovietske lietadlo a všetko sovietske bolo nedotknuteľné?“ zamyslel sa pre TASR publicista Juraj Pucher, ktorý až teraz zverejnil dosiaľ nepublikované fotografie. Cez policajnú kontrolu ich preniesol pod svetrom. Stále mu však nejde do hlavy, prečo verejnosť nepozná dôvody pádu lietadla. „Bola chyba pilotov, ktorí porušovali predpisy a tolerovalo sa to? Spomínal sa alkohol na palube. Alebo boli dôvodom utajovania nevydarené záchranárske práce?“

Vyšetrovanie utajovali
Podľa oficiálnych výsledkov vyšetrovania, ktoré zverejnili až po rokoch, zlyhal tretí motor, lenže kapitán vypol štvrtý motor. Po sérii chýb lietadlo padlo do jazera, kde boli ráno pred desiatou prví rekreanti. O udalosti sa nakrútilo niekoľko dokumentárnych filmov. Pamätníci, ktorí sa zúčastnili na prísne utajovaných záchranárskych prácach, hovoria, že lietadlo malo technické problémy už pri návrate z líbyjského Tripolisu.
Pre údajnú chorobu pilota zaskočil kapitán Svatoslav Rosa, na poslednú chvíľu ešte zobrali dvoch zamestnancov aerolinky, ktorí ani neboli v službe. „Každého z náhodných svedkov vyťahovania vraku z vody púšťali po osobnej prehliadke. Z každého fotoaparátu vybrali film – aj z kamery,“ spomína Pucher. Tvrdí, že cestujúci boli ešte pripásaní a modrí, čo znamená, že sa utopili. Na Zlatých pieskoch sa ešte ani ďalšie leto nesmelo kúpať.