"Na druhej strane nás to neteší a nevítame to," uviedol v rozhovore pre TASR šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Podľa neho to skôr oslabí pozitívny psychologický efekt, ktorý zrušenie vízovej povinnosti prinieslo. Minister je presvedčený, že to nebude mať negatívny dopad pre občanov SR. "Ak má niekto na to, aby cestoval do USA, tak má aj na to, aby zaplatil 10 dolárov za dotazník. Finančný efekt, ktorý z toho americká strana získa, však bude menší v porovnaní s morálnym kreditom, ktorý utrpí škodu tým, že keď chcem, aby ľudia cestovali, tak nezavádzam podobné reštrikcie na ich príchod," vysvetlil.
Spoplatnenie systému ESTA odsúhlasil americký Senát v septembri minulého roka, čaká ešte na schválenie v Snemovni reprezentantov a podpísanie prezidentom Barackom Obamom. Výnos z platieb je určený na podporu cestovného ruchu v USA, ako aj na pokrytie nákladov na prevádzku systému. Občania väčšiny európskych krajín vrátane Slovenska môžu do Spojených štátov cestovať bez víz. Vyžaduje sa však, aby sa ľudia online registrovali najmenej 72 hodín pred cestou a cestovné povolenie v systéme ESTA si obnovili každé dva roky.
Lajčák pripomenul, že Slovensko chce systémovo riešiť situáciu súvisiacu s tým, že napriek splneniu podmienok na vycestovanie imigračný úradník nevpustí záujemcov na územie USA. Minister dodal, že takých prípadov síce nie je veľa, ale dejú sa. "Chceli by sme viac jasnosti a systému v tom, ako narábať so situáciami, keď ľudia dostali súhlas, ale imigrační dôstojníci im neumožnili vstup. Chceme, aby naši ľudia vedeli, že keď majú nejaký problém, prečo ho majú a aby sa v každej chvíli pojednávania cítili komfortne a dôstojne," podčiarkol.
Rozhovory s americkými partnermi podľa Lajčáka dokazujú, že USA majú v súvislosti so zavedením systému ESTA dobré skúsenosti, osvedčil sa a zjednodušil cestovanie ľudí, pričom sa nezvýšil počet prípadov zneužitia bezvízového styku. Rovnako to pre Slovákov platí aj pri cestovaní do Kanady. "Pravidelne sledujeme čísla a počet slovenských občanov, ktorí žiadajú o azyl, sa ani zďaleka nepribližuje k červeným číslam," objasnil. Zároveň sa domnieva, že pri otázke zavedenia vízovej povinnosti medzi Kanadou a Českou republikou by mala Európska únia hovoriť jedným hlasom.
"To je jeden z momentov, keď trváme na tom, že sa európska solidarita musí prejaviť a som rád, že sa prejavuje. Treba sa pozrieť aj na to, o čom som presvedčený, že to nie sú spontánne pohyby, ale že je to organizovaný biznis a v tom prípade voči tomu nie je imúnna žiadna krajina," upozornil Lajčák. Kanada totiž odôvodnila zavedenie víz rastúcim počtom žiadateľov o azyl, predovšetkým z radov českých Rómov. Únia zatiaľ neprijala definitívne stanovisko, aby všetkých 27 členských štátov zaviedlo ako isté gesto vízovú povinnosť pre držiteľov diplomatických a služobných kanadských pasov.