Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady nie je v súlade s ústavou. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu o tom v stredu informoval predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa na Ústavný súd obrátila s tým, či predmet navrhovaného referenda je alebo nie je v súlade s ústavou, a ak áno, ako majú príslušné ústavné orgány postupovať po platnom referende.
Petíciu za referendum o predčasných voľbách podporilo viac ako 585-tisíc ľudí.
Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
Fiačan uviedol, že referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady by obchádzalo stanovené pravidlá fungovania parlamentu, porušilo spôsob deľby moci a prelomilo článok Ústavy, že poslanci sú volení na štyri roky.
„Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by týmto ad hoc prelomením ústavy porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci, ktorý je taktiež súčasťou materiálneho jadra ústavy,“ uviedol Fiačan.
V rozpore s ústavou a princípmi všeobecnosti právnych noriem a deľbou štátnej moci by podľa Ústavného súdu predmet referenda jednorazovo a pre konkrétny prípad obchádzal ústavné články, v zmysle ktorých je volebné obdobie Národnej rady štvorročné a parlament rozpúšťa prezident.
„Ak by Ústavný súd pripustil takéto prelamovanie všeobecných ústavných pravidiel, potom by otvoril cestu k takým zásahom do ústavy, prostredníctvom ktorých by bolo možné odstrániť bariéry chrániace občanov pred zneužitím štátnej moci,“ povedal Fiačan.
Ako ďalej konštatoval, Ústavný súd priznal referendu maximálnu možnú silu, záväznosť a účinky, ktoré sa z ústavy a judikatúry dajú vyvodiť. Platne prijatý výsledok referenda je podľa Ústavného súdu priamo záväzný, a teda ním možno prijímať právne záväzné normy.
Zároveň platí, že výkon štátnej moci prostredníctvom referenda občanmi nie je absolútnej povahy. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu,“ dodal predseda Ústavného súdu.
Podľa neho pritom išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže Ústavný súd sa musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v ústave a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“.
K výroku a odôvodneniu nálezu Ústavného súdu pripojili odlišné stanoviská ústavní sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka.
Niektorí právnici už skôr spochybnili, že referendum o nových voľbách by bolo v súlade s Ústavou, hoci dve podobné ľudové hlasovanie na Slovensku predtým už boli.
Vtedy však referendovú otázku Ústavný súd neposudzoval. Predčasné voľby v krajine boli naposledy v roku 2012, konali sa však po rozhodnutí parlamentu, ktorý ústavným zákonom skrátil svoje volebné obdobie.