V Hornonitrianskych baniach je šéfom aj väčšinovým akcionárom. Po tragédii čelil tvrdej kritike pozostalých. Aj s odstupom času je však presvedčený, že konal správne. Peter Čičmanec.

Pozostalí obetí majú na vás ťažké srdce. Vyčítajú vám, že ste s nimi nekomunikovali v najťažších chvíľach. S odstupom času si uvedomujete chybu?
Reagoval by som tak isto. Chápem, že boli v ťažkej situácii a chceli, aby som každej jednej rodine povedal, čo sa stalo. Vedeli sme však, že udalosti v bani boli nezlučiteľné so životom a bolo treba riadiť zákrok. Stretol som sa s nimi po necelých dvoch dňoch.
Tvrdia však, že baníkov zdierate do posledných síl a po nešťastí ste im neprejavili žiadnu spolupatričnosť.
Možno na tvári mi nevidno, čo človek prežíva. Podstatné je moje svedomie, a to mi hovorí, že v danej chvíli som robil, čo som považoval za najpotrebnejšie.
Čo prežívate teraz, dva roky po veľkom nešťastí?
Pocity sú rovnako skľučujúce. Tragédia spred dvoch rokov aj s tragédiou z roku 2006, keď zahynuli štyria baníci, zaberajú veľa času a myšlienok. Obe situácie výrazne ovplyvnili bane. Myslím to aj pozitívne.