V Hornonitrianskych baniach je šéfom aj väčšinovým akcionárom. Po tragédii čelil tvrdej kritike pozostalých. Aj s odstupom času je však presvedčený, že konal správne. Peter Čičmanec.

Pozostalí obetí majú na vás ťažké srdce. Vyčítajú vám, že ste s nimi nekomunikovali v najťažších chvíľach. S odstupom času si uvedomujete chybu?
Reagoval by som tak isto. Chápem, že boli v ťažkej situácii a chceli, aby som každej jednej rodine povedal, čo sa stalo. Vedeli sme však, že udalosti v bani boli nezlučiteľné so životom a bolo treba riadiť zákrok. Stretol som sa s nimi po necelých dvoch dňoch.

Tvrdia však, že baníkov zdierate do posledných síl a po nešťastí ste im neprejavili žiadnu spolupatričnosť.
Možno na tvári mi nevidno, čo človek prežíva. Podstatné je moje svedomie, a to mi hovorí, že v danej chvíli som robil, čo som považoval za najpotrebnejšie.

Čo prežívate teraz, dva roky po veľkom nešťastí?
Pocity sú rovnako skľučujúce. Tragédia spred dvoch rokov aj s tragédiou z roku 2006, keď zahynuli štyria baníci, zaberajú veľa času a myšlienok. Obe situácie výrazne ovplyvnili bane. Myslím to aj pozitívne.

Ako pozitívne?
Všetci si viac uvedomujú dôležitosť bezpečnostných predpisov či školení. Bezpečnosť je všade na prvom mieste.

Priznávate teda, že niekto podcenil bezpečnosť?
Ďalšie vyšetrovanie podrobnejšie ukáže, čo bolo dôvodom nešťastia. Vtedy sme nevedeli, aký je rozsah požiaru a čo hrozí. Čo sa udialo, sa nedalo predpokladať.

Banský úrad tvrdí, že zhoda náhod, ale policajní vyšetrovatelia hovoria o trestných činoch všeobecného ohrozenia. Nie je to v rozpore?
Nie, nevidím v tom rozpor. Všetko je v štádiu vyšetrovania a stanovisko zaujmeme po jeho ukončení.

yšetrujú to už dva roky. Nie je to pridlho?
Je to zložité a ťažko polemizovať. Poskytli sme všetku potrebnú dokumentáciu aj sme spolupracovali. Ťažko povedať, či dva roky sú dostatočný čas. Jozef Kotris