Zmiernenie zásady "trikrát a dosť", ktoré na návrh podpredsedu KDH Daniela Lipšica odporučil ústavnoprávny výbor parlamentu a následne v decembri 2009 schválila Národná rada (NR) SR, malo rovnaký zámer ako Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, keď ešte v roku 2007 plánovalo odstrániť zo zákonnej úpravy riziko rozporu s ústavou. "Vôbec nešlo o zrušenie zásady trikrát a dosť, ale o uplatnenie spravodlivého a primeraného ukladania trestov," komentoval postup ministerstva spravodlivosti v roku 2007 hovorca MS SR Michal Jurči .
Novelu trestného zákona, ktorou sa v decembri 2009 zrušilo sprísnenie zásady "tri krát a dosť" z roku 2006 a právny stav sa vrátil do roku 2003, napokon nepresadilo MS SR, ale jeden z iniciátorov uzákonenia zásady Daniel Lipšic. "Cieľom bolo vyhnúť sa tomu, aby sa po potenciálnom rozhodnutí Ústavného súdu SR mohli nebezpeční zločinci dostať na slobodu," komentoval svoje rozhodnutie navrhnúť ústavnoprávnemu výboru NR SR novelu zásady "trikrát a dosť" Daniel Lipšic. "Modifikácia je pomerne kozmetická," uviedol na margo prijatej zmeny.
"Hovorím to veľmi otvorene, Ústavný súd (ÚS) SR nie vždy rozhoduje podľa textu ústavy, čo sme videli pri rozhodnutí o Špeciálnom súde, ale niekedy podľa svojich názorových a hodnotových preferencií, čo podľa mňa nie je úlohou ÚS," vyhlásil podpredseda KDH.
Lipšic sa zmenou snažil predbehnúť rozhodnutie ÚS SR o podnete Okresného súdu v Pezinku z mája 2009. Pezinský súd prišiel na základe pojednávania konkrétneho prípadu k záveru, že zásada "tri krát a dosť" je krutá a neľudská, a podal návrh na jej preskúmanie ÚS.
"Okresný súd v Pezinku sa obrátil na ÚS SR a žiadal preskúmať ústavnosť niektorých ustanovení Trestného zákona týkajúcich sa zásady trikrát a dosť. ÚS SR požiadal vládu SR o stanovisko, ktoré pripravil rezort spravodlivosti. V nej sme odporúčali ústavnému súdu vyhovieť návrhu okresného súdu najmä v otázkach týkajúcich sa protiústavnosti ustanovení zákona v zásade "tri krát a dosť" (§ 47 ods. 2 Trestného zákona) a možnostiach podmienečného prepustenia takto odsúdených osôb z výkonu trestu odňatia slobody," doplnil hovorca MS SR Jurči.
Na základe Lipšicovho návrhu však Národná rada SR ešte pred rozhodnutím ÚS zmenila znenie zákona tak, že aj v prípade uplatnenia zásady "tri krát a dosť" je možné podmienečné prepustenie po odpykaní si časti trestu, a znovu sa zaviedla možnosť zmiernenia trestu sudcom až na dvadsať rokov nepodmienečne namiesto doživotia.
Podľa právnika Ernesta Valka viedla novela Trestného zákona v paragrafe upravujúcom aplikovanie zásady "trikrát a dosť", ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2010, k humanizácii trestného konania. "Odstránila sa tvrdosť doterajšej právnej úpravy," poznamenal. Až prax podľa neho ukáže, nakoľko významná je táto zmena.
"Nie je to otázka spravodlivosti. Buď máte prísne zákony, ktoré môžu spôsobovať nejaké účinky, alebo máte humanistické zákony, ktoré tiež môžu spôsobovať nejaké účinky," odpovedal Valko na otázku, či novelizovaná právna úprava umožní trestať spravodlivejšie vzhľadom na spáchaný skutok.
Zatiaľ čo pred schválením novely sa v prípade tretieho odsúdenia za niektorý z vymenovaných závažných trestných činov ukladal na základe paragrafu 47 Trestného zákona "trest odňatia slobody na doživotie, a to aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1", na základe novelizovaného znenia sa páchateľovi "uloží trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1".
Odsek 1 paragrafu 47 hovorí, že "trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a/ uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b/ nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov".
Zatiaľ čo doteraz súd pri uplatnení zásady "trikrát a dosť" nemusel prihliadať na splnenie odseku 1 paragrafu 47, od 1. januára 2010 už musí.
V pôvodnom vládnom návrhu novely Trestného zákona, ktorú parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní na decembrovej schôdzi, sa zmeny v uplatňovaní zásady "trikrát a dosť" ešte nenachádzali. Poslanci ich do novely presadili formou pozmeňujúcich návrhov, za ktoré hlasovalo 138 zo 141 prítomných zákonodarcov, žiadny nebol proti, traja sa zdržali hlasovania.
Základným cieľom novely Trestného zákona a Trestného poriadku z dielne ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej (nominantka ĽS-HZDS), ktorú parlament schválil na decembrovej schôdzi, bolo zosúladenie slovenského právneho poriadku so systémom Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu.