Vyskytli sa prípady, keď správna rada vyplatila vysoké odmeny aj rektorom, ktorých školy sú na dne rebríčka kvality. Je mechanizmus kontroly hospodárenia verejných vysokých škôl správnou radou primeraný?
Myslím, že odmena by mala byť za nejakú vykonanú prácu, ktorá bola výnimočná, a preto si okrem platu človek zaslúži odmenu. Ak niekto preberie školu v zlom stave, samozrejme z nej nespraví zo dňa na deň "Harvard". Pred pár rokmi som bola v Arkansase v USA, kde rektor prišiel na malú community college (Arkansas Baptist College) s rozpočtom okolo 2 milióny dolárov ročne a za tri roky svojho pôsobenia rozpočet zvýšil na skoro 10 miliónov dolárov, strojnásobil počet študentov, získal prvých zahraničných študentov a začal dávať dokopy campus. Chcem tým povedať, že je jasné, že tá škola sa ani po troch rokoch jeho práce nedostala do šanghajského rebríčka, ale jeho úspech je merateľný a zodpovedá napĺňaniu poslania, ktoré tej škole určil. To, čo znamená úspech, by malo byť relevantné z pohľadu konkrétnej univerzity a odmeny by mali byť jasne zdôvodnené – teda za čo ich človek dostal. Pri vysokých školách sa efekty (postúpenie v rebríčku kvality) prejavia za dlhšie časové obdobie, ale môžu byť odmeňované aj výstupy dosiahnuté rektorom. Bolo by vhodné, aby správne rady zverejnili zdôvodnenia na základe čoho odmenili rektora.

Správne rady boli zavedené do slovenského vysokého školstva v roku 2003. Zmenilo to podľa vás systém k lepšiemu alebo bol predchádzajúci model lepší?
Správne rady vznikli na základe zákona o vysokých školách z roku 2002, ktorý zvýšil hospodársku autonómiu vysokých škol. Hlavnou úlohou správnych rád sa stala kontrola nakladania s majetkom vysokej školy. Išlo o to, že v tej dobe štát previedol na vysoké školy majetok, ktorý dovtedy len spravovali a keďže bola obava, aby sa ten majetok nerozpredal alebo nevyužíval nehospodárne, zaviedli sa správne rady. Okrem toho ešte správne rady kontrolujú nákup väčšieho majetku, zriadenie vecného bremena, ci čerpanie úveru. Túto ekonomickú funkciu si myslím správne rady plnia celkom dobre. Nepočula som o žiadnom škandále s predajom ci prenájmom majetku. Druhá vec je, že správna rada by mala aj posilňovať väzbu medzi verejnou vysokou školou a spoločnosťou a myslím, že toto sa veľmi nepodarilo. Ak by sme to porovnali s úlohou správnej rady inde v zahraničí, tak správna rada by sa mala aktívnejšie vyjadrovať k stratégii vysokej školy a pomáhať prinášať ďalšie zdroje. Správna rada by tiež mala pomáhať pri výbere alebo priamo vyberať rektora v otvorenej medzinárodnej súťaži. Chcem ale upozorniť, ze sa nedá zmeniť len samotná správna rada. Bolo by potrebné celkovo zmeniť filozofiu manažmentu vysokej školy a povedať si, čo majú robiť akademické orgány, čo manažment, čo kontrolný orgán a ako budú volení alebo vyberaní ľudia do jednotlivých orgánov a riadiacich pozícií. Čo bude úloha ministerstva. Systém treba meniť ako celok a nielen jeho časti, tak aby boli funkcie jednotlivých organov vyvážené.

Členovia správnych rád majú nárok na cestovné náhrady a voľno od zamestnávateľa, keďže účasť na zasadnutí rady je práca vo verejnom záujme. Je ich odmeňovanie nastavené správne? Máte nejaké informácie, že dostávajú od vedenia školy, ktorú kontrolujú aj iné benefity? Nemala by byť táto funkcia výlučne čestná?
Nemám informácie o odmenách členom správnej rady. To, či by mali byť členovia správnej rady odmeňovaní by záležalo od funkcie správnej rady. Ak by bola len kontrolná, tak ako je to teraz, tak si myslím, že by odmeňovaní byť nemali.

Je v poriadku účasť politikov (napr. Ján Slota, Andrej Hrnčiar, Tomáš Malatinský, Milan Ftáčnik, Richard Raši) v správnych radách verejných vysokých škôl?
Myslím, že je to úplne v poriadku, keďže politici sú predstaviteľmi verejného života, tak ako to požaduje zákon o vysokých školách. Politici by na jednej strane mohli prispieť k zvýšeniu verejnej kontroly a zároveň by mohli prospieť k väčšiemu zapojeniu univerzity k riešeniu lokálnych a/alebo národných problémov.

Je v poriadku účasť podnikateľov a predstaviteľov firiem (Boris Kollár, David J. Rintoul, Igor Vida) v správnych radách?
V prípade podnikateľov ide opäť o úplný súlad s vysokoškolským zákonom, ktorý hovorí, že členovia správnej rady môžu reprezentovať podnikateľský sektor. Optimálne by sa títo ľudia mali vyjadrovať k tomu ako zlepšiť hospodárenie vysokej školy na základe skúseností zo súkromného sektora. Zároveň by mohli dávať svoje návrhy k tomu čo z ich pohľadu trápi trh práce, mohli by vtiahnuť vysokú školu do niektorého zo svojich projektov, čim by sa študenti mohli priblížiť praxi a podobne aj učitelia ak by šlo o výskumný projekt. A tiež by mohli pomôcť vysokej škole v získavaní dodatočných zdrojov, či už cez spoluprácu na projektoch, poskytnutím štipendií pre študentov, vedcov, poskytnutím iných darov… Tak v prípade politikov ako aj podnikateľov je ale potrebné, aby išlo o relevantných ľudí teda napríklad ak človek z Tatrabanky je na správnom mieste ak je v správnej rade Ekonomickej univerzity, ktorá pripravuje absolventov v oblasti práce Tatrabanky a tiež môžu mať prienik pri výskume. Takisto napríklad primátor Bratislavy v správnej rade bratislavskej vysokej školy môže prispieť k prepojeniu školy a mesta, či poslanec, ktorý sa zaoberá školstvom môže dobre vykonávať verejnú kontrolu vo vysokej škole. Čiže je dôležitý aj výber vhodných členov správnej rady a ich vhodné zapojenie do chodu vysokej školy.