V piatok budú dva roky, keď ste ráno oznámili, že spájate hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Večer sa tak stalo a vláda prestala mať dôveru. Keby ste pred tou výzvou stáli dnes, urobili by ste to tak isto?

Do poslednej sekundy som sa snažila nájsť dohodu a nespájať hlasovania. Rozhodnutie padlo až neskoro večer pred hlasovaním v parlamente po ostatnej koaličnej rade. Politika by mala byť o hodnotách a jednou z hodnôt je určite zaradenie Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Stálo to množstvo námahy a byť v tomto spoločenstve má svoje výhody, samozrejme i svoje riziká, spája sa to s istými právami aj povinnosťami. Takže z hľadiska týchto hodnôt a princípov by som urobila úplne rovnaké rozhodnutie.

Prečo si myslíte, že keby sme neschválili euroval, tak by sme sa nejakým spôsobom vyčlenili von? Šlo o hlasovanie o zmene fungovania Európskej únie, tak sme mohli legitímne povedať, že to nechceme.

Euroval sme predsa schválili už v auguste 2010, a to naprieč celým politickým spektrom. SaS predložila tri podmienky, ktoré vláda schválila a spolu s ostanými partnermi sme ich v Bruseli aj presadili. Takže v roku 2011 nemohlo ísť o schválenie či neschválenie eurovalu. Predmetom rokovaní bola konkrétna podoba tvorby dočasného eurovalu. V roku 2011 to bolo teda len zreálnenie sumy v už schválenom dočasnom eurovale. To nebola žiadna principiálna zmena. Principiálnu zmenu sme schválili už predtým.

Čiže nemala právo vláda ďalej existovať?

Stratila legislatívnu väčšinu. Stala sa v európskych témach, ktoré už dávno nie sú zahranično-politické, ale vnútorné, menšinovou vládou. O pár týždňov neskôr sa schvaľoval trvalý euroval, situácia by sa opakovala. Je právom členov koalície a premiéra urobiť zásadné rozhodnutie, či budú pokračovať v menšinovej vláde.

Bolo lepšie ju nechať padnúť?

Tu nestojí otázka tak, že sa rozhodovalo nechať, alebo nenechať padnúť vládu. To rozhodnutie bolo o tom, či spoločne pripravený p...