Turbulentný rok. Tak sa dá zhodnotiť sektor vzdelávania za uplynulé obdobie. Petra Pellegriniho totiž v novembri 2014 vystriedal na ministerskej stoličke Juraj Draxler. Dravo sa ujal školských povinností a urobil niekoľko zmien. Od čistiek na vysokoškolskom trhu cez duálne vzdelávanie až po školského ombudsmana. Čelil však neraz aj kritike učiteľov a opozície. Vyčítali mu najmä jeho konanie v kauze Metodicko-pedagogického centra, ktoré poslalo peniaze na falošný účet, vyhlásenie budovy Iuventy za nadbytočný majetok a personálne riadenie rezortu. Preto vzdoroval v októbri aj odvolávaniu zo svojej funkcie v parlamente. Hlasovanie o nedôvere voči nemu však ustál, pretože poslanci vládneho Smeru člena zo svojich radov podržali.

Spokojní však nie sú všetci. Pôdu školstva ku koncu roka otriasli protesty učiteľov. Tí skloňujú pojem štrajk vo svojich radoch čoraz častejšie. Do kariet im hrajú marcové parlamentné voľby. Heslom preto pre nich zrejme je: teraz alebo nikdy. Medzi veľké zmeny, ktoré nastali v tomto roku, napríklad patrí, že riaditelia už nemôžu počas prázdnin prepúšťať učiteľov, alebo to, že vláda láka slovenských odborníkov, ktorí vyštudovali a pôsobia v zahraničí, peniazmi späť domov, na Slovensko. Aby podporili vedu a výskum. Udalostí a zmien však bolo v školstve viacero. A Hospodárske noviny vám prinášajú prehľad, ktoré z nich ovplyvnili študentov a učiteľov najviac či celkovo zarezonovali na akademickej pôde.

1. Protesty učiteľov

Nespokojnosť s platmi, vybavením škôl a so záujmom štátu o vzdelávanie detí nedávno spojila takmer desaťtisíc slovenských učiteľov. To je okolo trinásť percent z celkového počtu učiteľov na Slovensku. Ich zúfalstvo na sklonku roka prerástlo do troch protestov. V novembri sa najprv stretli pred úradom vlády približne štyri stovky pedagógov, neskôr svoj nesúhlas s postojom vlády k školstvu vyjadrili protestnou akciou Učiteľská kvapka krvi. Do nej sa zapojilo 233 škôl a učitelia namiesto výkladu za katedrou darovali dokopy 146,7 litra krvi, čím chceli poukázať netradičnou formou na zlý zdravotný stav školstva. Začiatkom decembra sa zas deti na vyše päťsto školách neučili, ale učitelia ich v rámci Babysitting Day strážili a hrali sa s nimi. Touto akciou sa rozhodli verejnosti ukázať, že nezarábajú často ani toľko, koľko sú rodičia ochotní dať na varovanie ich ratolestí. „Chceme poukázať na neudržateľnosť súčasného stavu a klesajúcu kvalitu vzdelávania v štátnych školách,“ povedal Vladimír Crmoman z Iniciatívy bratislavských učiteľov. V protestoch chcú pokračovať učitelia aj ďalej, jediné riešenie však vidia v štrajku. Stretli sa už aj s ministrom školstva, ktorý im prisľúbil, že sa budú podieľať na formovaní financovania školstva, na učebnicovej politike či kontinuálnom vzdelávaní. Podľa Crmomana ide však len o neurčité odpovede a prísľuby, ktoré neriešia pálčivú situáciu v školstve. Minister školstva pritom sám priznáva, že do rezortu treba „naliať“ viac peňazí, avšak politická garancia vyjde až z marcových volieb.

2. Duálne vzdelávanie

Dlhoočakávaný zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vstúpil do platnosti v apríli tohto roka. Jeho prijatím sme sa podľa viceprezidenta Zväzu automobilového priemyslu Júliusa Hrona začlenili medzi hospodársky vyspelé krajiny s nízkou mierou nezamestnanosti mladej generácie ako Švajčiarsko, Nemecko a Rakúsko. „Po absolvovaní štúdia učeň nemá problém s uplatnením, lebo prakticky ostáva u svojho zamestnávateľa,“ dodáva. Študent totiž absolvuje okrem teoretickej výučby v škole aj prax u zamestnávateľa. Ten má tak možnosť si študenta a potenciálneho budúceho zamestnanca firmy vyučiť a pripraviť ho na reálnu prácu vo svojej spoločnosti. V tomto školskom roku sa do duálneho vzdelávania zapojilo 422 stredoškolákov a 89 firiem. Medzi nimi napríklad aj Volkswagen, Tesco či Matador. A v nasledujúcom roku ich bude ešte viac. „Ukazuje sa, že sme mali pravdu a do duálu sa firmy chcú zapojiť vo veľkom. Nebudú oň mať záujem špekulanti, ale každý investor, ktorý tu chce ostať na dlhší čas a potrebuje dobre pripravených pracovníkov,“ uviedol minister školstva Juraj Draxler. Študent, ktorý sa zapojí do duálneho vzdelávania, môže okrem vedomostí získať aj peniaze. Platený je hodinovou mzdou – dostane od 1,092 do 2,184 eura. Zohľadňuje sa pritom jeho kvalita práce a správanie. Zamestnávateľ môže študentom poskytovať aj podnikové štipendium, ktoré sa môže vyšplhať až na 800 eur. Štát zároveň odmeňuje firmy, ktoré sa do systému zapoja. Zamestnávatelia si totiž môžu znížiť dane.

3. Školský ombudsman

Po tlaku učiteľov minister školstva Juraj Draxler na začiatku decembra vymenoval školského ombudsmana. Stal sa ním Martin Maták, bývalý podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a predseda Združenia stredného školstva. „Zaoberať sa budem pravdepodobne najmä šikanou na pracovisku, mobbingom, bossingom či diskrimináciou,“ povedal Maták, ktorý v školských odboroch pôsobil posledných 16 rokov, pozná úskalia školstva a aj jeho štruktúry. Obrátiť sa na neho budú môcť nielen učitelia, ale aj študenti a ich rodičia. Slovenská komora učiteľov školského ombudsmana víta. Práve ona totiž prišla s požiadavkou na jeho zriadenie. Jej predstavitelia sa často stretávajú s príbehmi učiteľov, ktorí čelia šikane od nadriadených, v komunikácii medzi nimi chýba dôstojnosť a sú verejne ponižovaní.

4. Čistky s vysokými školami

Minister školstva Juraj Draxler hneď pri nástupe do ministerského kresla avizoval, že treba prečistiť trh vysokých škôl u nás. Vo februári exkluzívne pre HN povedal, že zruší súkromnú vysokú školu Goethe Uni Bratislava. A pred pár dňami vláda tejto škole odňala štátny súhlas na jej ďalšie pôsobenie a úplne ju tak vyškrtla zo zoznamu škôl na Slovensku. Minister pozastavil aj študijné programy anglistika a amerikanistika na Vysokej škole Danubius v Sládkovičove. V októbri totiž škole odňal práva na doktorandské štúdium. Krátko po nástupe do funkcie nepodpísal ani návrhy na vznik dvoch nových vysokých škôl – Technologického inštitútu A. Ruprechta so sídlom v Šamoríne a Vysokej škola ekonómie a podnikania so sídlom v Banskej Bystrici. Na jar pozastavil akreditáciu bakalárskeho aj magisterského študijného programu právo na Paneurópskej vysokej škole práva. Škola však študentov prijala na základe predbežného opatrenia súdu. Ministerstvo podalo námietku pre zaujatosť a spis bol sudkyni následne odobratý. Akreditácie stratili na základe výsledkov komplexných akreditácií aj rôzne iné študijné programy vysokých škôl naprieč Slovenskom. Teraz však majú čas, aby svoje chyby odstránili a získali akreditácie späť.

5. Nový školský zákon

Od septembra tohto roka platí novela školského zákona. Tá priniesla množstvo zmien. Učitelia už podľa nej môžu dochádzku a známky žiakov zapisovať čisto len elektronicky a nie iba do hmotnej papierovej verzie. Alebo ju viesť dvojmo – papierovo aj elektronicky, ako to mnohé školy u nás zvykli. Študentom osemročných aj štvorročných gymnázií pribudlo v rozvrhu viac hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Absolventi základných škôl si môžu vybrať na pokračovanie svojho štúdia aj úplne nové študijné programy, ako napríklad odevný a textilný dizajn, logistiku, výtvarné spracúvanie skla či techniku energetických zariadení budov. Maturanti majú po novom viac času na vypracovanie testov externej časti skúšky a napríklad školy s odbormi s nedostatočným počtom absolventov pre potreby na trhu práce dostanú na každého žiaka o desať percent peňazí viac.