Ako sa tvoril právny poriadok?
Náš právny poriadok je založený na písanom práve. Na rozdiel od anglosaskej právnej kultúry sú všeobecne právne záväzné iba právne predpisy prijímané na to oprávneným orgánom a publikované v predpísanom publikačnom nástroji. Rozhodnutia súdov všeobecne, s presahom mimo konkrétneho prípadu, záväzné nie sú. Faktom však je, že právne vzťahy fakticky reguluje aj judikatúra súdov. Napriek kvantám právnych predpisov totiž tieto majú ďaleko do dokonalosti a súdy musia rozhodovať v množstve prípadov, keď sú výklad a použite zákona spornými.

Ak tu teda máme množstvo zákonov a ďalších právnych predpisov, pričom rozhodnutia súdov všeobecne záväzné nie sú, ako sa dostaneme k tomu, že rozhodnutia súdov v skutočnosti regulujú správanie ľudí?

Ak súdy na opakovanú rovnakú právnu otázku konštantne dávajú rovnakú odpoveď, možno hovoriť o ustálenej súdnej praxi, ktorá sa potom stáva súborom fakticky záväzných právnych pravidiel. Spravidla ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú potom publikované v jeho oficiálnej zbierke.

Bez zákonného splnomocnenia?
Dôvodom faktickej záväznosti rozhodnutí súdov by mala byť ich argumentačná sila, ktorá presvedčí ďalšieho sudcu riešiaceho rovnaký prípad, že ide o správne a spravodlivé riešenie problému. Zdôrazňujem, mala by byť.

A nie je to tak?
Rozhodnutie hodné nasledovania by sa malo v úplnosti vyrovnať so všetkými do úvahy prichádzajúcimi argumentačnými líniami a nevzbudzovať pochybnosti o svojej správnosti. Také rozhodnutie je potom, samozrejme, hodné publikovania. Bohužiaľ, vždy to tak nie je.

Ukážme si to na príklade.
Dobre. Môžeme si to ukázať na príklade výpovede z nájmu bytu. Nájom bytu je chráneným právnym vzťahom. Nájom bytu je možné vypovedať len zo zákonných dôvodov. Ak dnes prenajímateľ doručí nájomcovi výpo...