Je nedeľa, dvadsať minút po desiatej hodine ráno a my práve míňame tabuľku s nápisom Gabčíkovo. O malú chvíľu sa končí svätá omša, v miestnom rozhlase oznamujú, že večer príde do dediny pojazdný zelovoc a vedľa obecného úradu brechá rozzúrený pes. Klasické nedeľné dopoludnie, ktoré je však predsa len trochu iné než tie ostatné. Na ulici je dusno, no nie je to vinou počasia. Príčinu treba hľadať v žltých papieroch s nápisom „népszavazás – referendum“, nalepených doslova na každom kroku. Gabčíkovčania totiž hlasujú o tom, či chcú do dediny dočasne prijať 500 utečencov, ktorí žiadajú v Rakúsku o azyl.

Hlavne anonymne

Parkujeme priamo pred kostolom, odkiaľ vychádzajú húfy ľudí. Všetci majú namierené jedným smerom – do základnej školy. „Pôjdete asi tristo metrov po hlavnej ceste, a potom zabočíte doprava,“ vysvetľuje nám cestu robotník Arpád. Hlasovať ešte nebol a so svojou účasťou váha. ...