Ústava SR by mala lepšie definovať vzťahy medzi prezidentom, vládou a parlamentom, ako aj ich právomoci. Malo by sa tiež zmeniť postavenie ústavy v celkovej politickej prevádzke štátu. Prerobiť by sa mala aj preambula a v ústave by mala byť zadefinovaná povinnosť vyrovnaného rozpočtového hospodárenia štátu. Prokuratúru by malo vystriedať štátne zastupiteľstvo. Takto by Ústavu SR zmenili prezidentskí kandidáti.
Pavol Hrušovský (KDH) považuje za slabinu súčasnej ústavy nejednoznačnosť mnohých ustanovení týkajúcich sa vzťahov medzi jednotlivými inštitúciami. "Tam je potrebné nanovo a presnejšie definovať vzťahy, aby sa neopakovali situácie, ktoré sme zažili napr. po páde vlády či nedávnom odmietnutí prezidenta SR rešpektovať rozhodnutie NR SR v otázke voľby generálneho prokurátora," povedal pre TASR.
Aj Jánovi Čarnogurskému v ústave chýba presnejšie rozhraničenie právomoci prezidenta, vlády a parlamentu. Pre prípad vládnej krízy by zvýšil právomoci prezidenta. "Aby mohol operatívnejšie pomáhať pri prekonávaní krízy," objasnil. Andrejovi Kiskovi prekáža, že aj najvyšší predstavitelia štátu nerešpektujú ústavu a ňou dané princípy. To by sa malo podľa neho zmeniť. "Za úvahy by stálo posilnenie verejnej kontroly občanov svojich volených zástupcov prepojené s otázkou vyvodzovania zodpovednosti," doplnil.
Radoslav Procházka vníma ako najväčší problém súčasnej ústavy to, že úplne stratila svoj majestát. "Už prvá, zakladateľská politická generácia sa k ústave správala s dešpektom, a všetky ďalšie ju tiež využívali na svoje vlastné politické účely," zdôvodnil. Za súčasný stav môže podľa neho aj Ústavný súd, "ktorý s mocou často skôr paktuje, než aby tvoril jej reálnu protiváhu v prospech občanov". Procházka by preto opravil najmä postavenie ústavy v celkovej politickej prevádzke štátu. Tiež by sa jej snažil, "aj cestou svedomitého výberu ústavných sudcov, dať skutočný obsah a silu pri ochrane občanov".
Peter Osuský zo SaS by v ústave prerobil preambulu. "Mala by sa zmeniť tak, aby plne rešpektovala občiansky charakter štátu a neobsahovala falošnú interpretáciu slovenských dejín," uviedol. Z ústavy by vypustil niektoré deklaratórne a nevynútiteľné práva hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré majú skôr charakter sociálnych privilégií než základných práv a slobôd. "Ústava by mala zadefinovať povinnosť vyrovnaného rozpočtového hospodárenia štátu a princíp, že zvyšovanie daní a odvodov a zavádzanie nových daní a odvodov je možné len na základe ústavnej väčšiny," doplnil. Komplexnejšiu zmenu si podľa Osuského vyžaduje aj úprava referenda. Prokuratúru by Osuský nahradil modelom štátneho zastupiteľstva a zároveň by posilnil postavenie verejného ochrancu práv.