Čo ste spravili zle, keď sa váš extrémistický protikandidát dostal do druhého kola?
Mal som v prvom kole takmer o 15 percent viac hlasov ako pred štyrmi rokmi. Pritom teraz bolo až 11 kandidátov, viac o dvoch, ako minule. To, že narástla podpora extrémizmu, je problém niekde inde.
Kde inde?
V celej Európe v čase krízy. Po prvom kole volieb som navštívil Čierny Balog. Tu som vo voľbách dostal 353 hlasov a Kotleba 348. Mnohí tí, čo volili Kotlebu vedia, že problémy nášho kraja nedokáže vyriešiť. Ale páči sa im, že ich aspoň pomenuje. On má tri skupiny podporovateľov – prvá skupina sú skutoční priaznivci, druhá skupina sú tí, čo si myslia, že niektoré problémy na Slovensku sa dostatočne neriešia (napr. rómska problematika) a volia ho z protestu. Tretia skupina sú mladí ľudia, ktorí sa spájajú prostredníctvom sociálnych sietí a volia ho preto, „nech je sranda“.
Spravili ste niečo pre riešenie rómskej problematiky?
Vlani sme na Horehroní zriadili pilotnú školu, kam berieme aj deti bez ukončeného základného vzdelania. Po úspešnom ukončení dostanú učňovský list. Riaditeľ tejto školy komunikuje aj s podnikmi v okolí, aby dostali pracovnú príležitosť. Toto je jedna cesta, čo môžeme ako kraj urobiť v tejto oblasti. Ideme touto cestou aj v iných okresoch.
Čo plánujete ďalej?
Župani v tejto veci nemajú kompetencie. To je úloha niekoho iného. Vláda a parlament veci riešia. Od nového roka by malo platiť, že poberatelia dávok v hmotnej núdzi si budú musieť odrobiť 32 hodín za mesiac, nebudú mať imunitu na priestupky tak ako doteraz, ich deti budú musieť chodiť do školy. Toto je len začiatok a pôjde sa ďalej aj v oblasti vzdelávania a bývania.
Denník Sme písal, že do zastupiteľstva Banskobystrického kraja sa dostali aj ľudia ako Radoslav Vazan a Jakub Gajdošík, ktorí mali alebo majú extrémistické názory. Ako to budete riešiť?
Radoslav Vazan bol aj predtým v zastupiteľstve. Bol platným poslancom a nikdy nemal extrémistické názory. To, čo bolo zverejnené, mala byť osobná komunikácia v rámci chatu. Upozornil som ho, že aj keď to bolo súkromné, také niečo nepatrí do nášho slovníka. Pokiaľ ide o Jakuba Gajdošíka, doteraz som ho nepoznal. Mám sa s ním však stretnúť a vysvetliť si jeho postoje z minulosti. Obidvaja veci z minulosti ľutujú. Som presvedčený, že sa to opakovať nebude.
Prečo ste si nechali vypracovať stratégie rozvoja kraja od externých dodávateľov za stovky tisíc eur? Nemáte vlastných ľudí na úrade?
Aby sme mohli čerpať eurofondy, potrebujeme viacero dokumentov, ako plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, koncepty autobusovej dopravy (ktorý bude pravdepodobne robiť Slovenská technická univerzita, ktorá sa ako jediná prihlásila do súťaže). Rozvojové dokumenty musia robiť experti. To je podmienka Európskej únie, aby to financovala. Ak by to robil náš úrad, peniaze z EÚ by neboli. Získame 900-tisíc eur a z nášho rozpočtu uhradíme len päť percent. Presne tak, ako my, to robí sedem krajov. My sme asi mesiac až dva pred nimi.
Vyjadrili ste sa, že s ministerstvom dopravy pracujete na integrácii a harmonizácii vlakovej a autobusovej dopravy. Čo to ľuďom prinesie?
S ministerstvom pripravujeme prvú verziu, ktorú by sme mali predstaviť koncom tohto mesiaca. Ľudia by mohli využívať jednotný cestovný lístok s možnosťou prestupu napríklad z vlaku na autobus a opačne. Cieľom je, aby zbytočne nechodili paralelné poloprázdne vlakové a autobusové spoje. Ušetríme tým peniaze, ktoré môžeme použiť na skvalitnenie dopravy.
Vo vašom kraji za posledného tri a pol roka klesla nezamestnanosť o 1,2 percenta. Ako udržíte tento trend?
V čase, keď som bol primátor, do Zvolena prišiel Continental. Zaviazal sa vytvoriť 450 pracovných miest. Keď som sa stal županom, Continental plánoval rozšíriť svoju výrobu. Mal problémy s úradmi. Spolu s riaditeľom som išiel a vysvetľoval kompetentným, že ak to nevybavíme za týždeň, nevytvoríme ďalších 250 pracovných miest a tie vytvoria v závode inde v Európe. Dnes má Continental vyše tisíc zamestnancov. Toto robím a budem robiť s každým podnikateľom, keď bude potrebovať pomôcť s byrokraciou. Okrem toho rozbiehame duálne vzdelávanie, vďaka ktorému budú mať naši žiaci po ukončení školy vysokú šancu rovno sa zamestnať v podnikoch, s ktorými v tejto oblasti spolupracujeme.
Stotožňujete sa s premiérom, že máme zbytočne veľa krajov?
Je pravda, že ľudia nevedia, čo všetko pre nich samosprávy robia. Možno si všimnú, keď sa opravujú cesty, ale nevedia, že sa staráme aj o domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov, alebo stredné školy, divadlá, galérie, múzeá, hvezdárne, knižnice... Som rád, že vláda robí analýzu našich kompetencií aj vo vzťahu k ich financovaniu. To bude aj jeden z podkladov k odbornej diskusii o opodstatnenosti krajov, aj k tomu, koľko by ich malo byť a s akými kompetenciami. V iných krajinách sú kraje ako malé regionálne vlády so silnejšími kompetenciami ako u nás.
Vy osobne si viete predstaviť model tri kraje + Bratislava?
Predstaviť si viem všetko, ale ako som povedal, musíme to podložiť argumentmi prečo a o čo to bude výhodnejšie. Ak by malo všetko zostať tak, ako doteraz a zmení sa len počet krajov, vnímanie ľudí sa nezmení a nebudú ani chodiť vo väčšom počte k voľbám. Treba sa baviť aj o našich kompetenciách.
Ste podpredsedom vládnej strany, tak asi budete vedieť povedať, či je reálne, že k nejakej zmene v delení samospráv dôjde do konca volebného obdobia.
Tlačili sme na zmeny aj v minulosti, ale toto je prvá vláda, ktorá s tým začala niečo robiť. Bude audit kompetencií a financovania samospráv a verím, že to nezostane len pri ňom. Budeme tlačiť na to, aby sa to aj dokončilo. Vláda má záujem urobiť zmeny, keď s tým už začala.