Obraz súdnictva na Slovensku je výrazne pokrivený. Ľudia neveria sudcom, dĺžku konaní považujú za neprimeranú a zákony za zlé. Voľba patróna celej justície, predsedu Najvyššieho súdu, však ukázala, že situácia je ešte vážnejšia. Súdnictvo totiž nemá dôveru nielen bežných ľudí, ale dokonca ani tých, ktorí ho tvoria.
Viac ako polovica sudcov v nedávnom anonymnom prieskume agentúry Focus uviedla, že stav našej justície je zlý alebo veľmi zlý. „Výsledky prieskumu u sudcov vnímame ako naliehavé volanie po zmene v justícii,“ vraví Milan Šagát, poverený výkonný riaditeľ združenia Via Iuris. Sudcovia podľa neho veria, že v dnešnej voľbe šéfa Najvyššieho súdu zvolí Súdna rada novú tvár.
Harabin rozdeľuje
Čo je dnes zlé?„Justícia sa polarizovala vo vnútri stavu, je fragmentovaná, paralyzovaná a zdá sa, že aj neschopná riešiť problémy v nej,“ myslí si právnička Zuzana Čaputová, ktorá takisto spolupracuje so združením.
Podiel na tom pripisuje Štefanovi Harabinovi, ktorý je na čele Najvyššieho súdu. Sudcov vraj skôr rozdeľuje ako spája. Ukázala to aj jeho nominácia na opätovnú kandidatúru na tento post. Tú podporila stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska. Ako však poukazuje Katarína Javorčíková, prezidentka konkurenčného združenia sudcov Za otvorenú justíciu, nebolo to celkom tak. Väčšina členov Harabina nechcela za kandidáta navrhnúť. Preto to združenie vyriešilo len jeho podporou.
Tresty pre kritikov
Problémov, s ktorými sa musí predseda Najvyššieho súdu boriť, je viac. Podľa Čaputovej má spájať názorové prúdy, reflektovať problémy v justícii a snažiť sa ich so sudcami riešiť. Disciplinárne sa má vyrovnať s tými, ktorí sudcami nikdy nemali byť.
Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play vraví, že to už roky chýba. Pomalých či nedôsledných sudcov netrestá nik. Harabin, ktorý je aj na čele Súdnej rady, sa sústreďuje skôr na kritikov pomerov. Napríklad sudcu Najvyššieho súdu Petra Paludu, ktorý kritizoval jeho organizačné zmeny, navrhol vyzliecť z talára.
Formou trestov je vraj aj preraďovanie sudcov na inú agendu než tú, akou sa roky zaoberali. To môže ešte viac spomaliť rozhodovanie. Spomínaného Paludu, ktorý sa takmer 30 rokov zaoberal trestným právom, preložili na súde do správneho kolégia. Podobne Ďurišová musela prejsť z obchodného do správneho kolégia.
Sporné rozhodnutia
Mimovládne organizácie vyčítajú Harabinovi aj početné kauzy či prešľapy, ktorými sa preslávil. Sporné sú však aj niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu za jeho éry. Podľa analýzy Transparency International Slovensko veľká časť končí na Ústavnom súde. V rokoch 2009 až 2013 sa až 120 z celkového počtu 137 rozhodnutí proti Najvyššiemu súdu týkalo chybného rozhodnutia.
To bol aj prípad antidiskriminačných žalôb sudcov. Žiadali v nich od štátu takmer 67 miliónov eur. Harabin rozhodol, že všetky námietky zaujatosti proti sudcom, ktorí si žaloby sami podali a rozhodujú v podobných prípadoch svojich kolegov, bude na Najvyššom súde riešiť jediný senát. Ústavný súd to označil za neprípustné.
Transparentnosť jeho riadenia súdu nevyznieva podľa mimovládok dôveryhodne ani v súvislosti s kontrolou z ministerstva financií. Tú Harabin na súde odmietol. Ústavný súd ho za to potrestal a prípad nakoniec smeroval na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.